Separatistická organizácia Baskicko a jeho sloboda (ETA) priznala, že páchala zlo a požiadala obete o odpustenie. Komuniké organizácie dnes zverejnil baskický denník Gara.
ETA, ktorá sa usilovala o vytvorenie nezávislého Baskicka z častí terajšieho Španielska a Francúzska, počas svojho boja pripravila o život vyše 820 ľudí.
Organizácia vo štvrtok prostredníctvom baskických médií informovala, že začiatkom mája oznámi svoje konečné rozpustenie.
Svoje obete prosia o odpustenie
"Spôsobili sme veľa bolesti a nenapraviteľné škody. Radi by sme preukázali úctu mŕtvym, zraneným a obetiam činov ETA ... úprimne to ľutujeme," uviedla organizácia.
ETA v komuniké ďalej tvrdí, že nie je jediným pôvodcom utrpenia v Baskicku, a žiada "všetkých, aby priznali svoju zodpovednosť aj napáchané škody" a spoločne usilovali o zmierenie, bez toho aby sa priamo obracali na španielsky štát.
Hoci ETA vyjadruje ľútosť nad všetkými obeťami, o odpustenie prosí najmä obete z radov civilistov. Násilné činy tejto separatistickej organizácie si často brali na mušku políciu a všeobecne predstaviteľov štátnej moci.
Koniec po takmer 60 rokoch
Svoje podzemné štruktúry ETA nerozpustila, ale v posledných piatich rokoch je neaktívna. V roku 2011 vyhlásila trvalé a všeobecné prímerie a vlani v apríli oznámila, že sa vzdá zbraní. Európska únia túto organizáciu považuje za teroristickú.
Svoje rozpustenie skupina oficiálne oznámi počas prvého májového týždňa, uviedla vo štvrtok televízia ETB. Podrobnosti v pondelok na tlačovej konferencii oznámi juhoafrický advokát a mediátor medzinárodných konfliktov Brian Currin.
K založeniu ETA v roku 1959 viedli frustrácie Baskov, ktorých jazyk a kultúru vtedajší režim Francisca Franca potláčal. Politicky motivované vraždy, únosy a bombové útoky eskalovali na konci 60. rokov.
Kvôli násiliu prišli aj o podporu Baskov
V polovici 80. rokov už násilie separatistov vyvolávalo odpor verejnosti a medzinárodné pobúrenie. V roku 1987 napríklad pri výbuchu bomby nastraženej v aute zomrela v Barcelone tehotná žena a dve deti.
Separatistické hnutie oslabila nielen násilná taktika ETA - o podporu časti Baskov prišlo hnutie aj v roku 1981, kedy bola Baskicku priznaná v rámci Španielska väčšia fiškálna autonómia.