Veľké nemecké strany, Kresťanskodemokratická a kresťanskosociálna únia (CDU/CSU) a Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), sa po dlhých rokovaniach dohodli na koaličnej zmluve. Nemecko má teda takmer dva mesiace po parlamentných voľbách konečne novú vládu. Nová koaličná zmluva je kompromisom, ktorý sa rodil veľmi ťažko a nikto s ním nie je úplne spokojný.
Veľa reforiem platí až od roku 2007
Obom veľkým stranám trvalo po voľbách dosť dlho, kým si uvedomili, že jediná realistická koalícia, ktorá bude mať stálu väčšinu v parlamente, je práve veľká koalícia. Koaličné rozhovory boli veľmi zložité, veď predvolebné programy konzervatívcov a sociálnych demokratov boli od seba na míle vzdialené. CDU/CSU aj SPD museli pristúpiť na mnohé kompromisy a zároveň sa snažili zachovať si pred voličmi tvár. Aj preto mnohé nepopulárne opatrenia začnú platiť až od roku 2007.
Zvyšovanie daní má zachrániť rozpočet
Rozpočtový deficit ostáva problémom číslo jeden. Na rok 2006 Nemecko nebude mať pre vysoké zadlženie rozpočet, ktorý by zodpovedal ústavným normám. "To tu ešte v dejinách Spolkovej republiky nebolo," priznala nová kancelárka Angela Merkelová. Od roku 2007 však už má byť rozpočet v súlade s ústavou a nasledujúci rok by mal podľa plánov novej vlády dodržiavať maastrichtské kritériá Paktu stability Európskej únie.
Od roku 2007 sa zvýši daň z pridanej hodnoty zo 16 na 19 percent. Do štátneho rozpočtu by malo po zvýšení pribudnúť o desať miliárd eur ročne viac. Ako protislužbu za akceptovanie takéhoto zvýšenia DPH si SPD presadila schválenie dane pre bohatých. Občania zarábajúci viac ako 250 000 eur ročne musia odviesť tri percentá navyše dane z príjmu. Tieto opatrenia by mali pomôcť pri konsolidácii rozpočtu, ale ekonomickí experti ani opoziční politici nie sú najmä zvýšením dane z pridanej hodnoty nadšení. "Zvýšenie dane z pridanej hodnoty ešte zníži už aj tak malý dopyt, a tým doženie ešte viac malých a stredných podnikov k insolventnosti," vyhlásil predseda poslaneckého klubu Ľavicovej strany Gregor Gysi. "Trojpercentné zvýšenie dane z pridanej hodnoty vyvolá zvýšenie inflácie o 1,8 až dve percentá," obáva sa hospodársky expert Rudolf Hickel.
Sanáciu rozpočtu majú zabezpečiť aj ďalšie nepopulárne opatrenia ako zdaňovanie príplatkov za nedele a sviatky, rušenie daňových výnimiek a zvýšenie príspevku na dôchodkové poistenie. Naopak, podpora v nezamestnanosti sa vo východnom Nemecku zvýši na úroveň západného Nemecka. Zamestnanci však musia počítať s tým, že ochrana pred výpoveďou, ktorá umožňuje odvolanie sa proti výpovedi na pracovný súd, bude platiť až po dvoch rokoch pracovného pomeru. CDU/CSU žiadala aj znížiť vplyv odborov, ale v tejto otázke sa koaliční partneri nedohodli.
Dohoda odložená
Dohodu nenašli obe strany ani v otázke atómovej energie. CDU/CSU žiadala predĺženie životnosti atómových elektrární, ktoré majú byť zatvorené do roku 2020. SPD však s týmto návrhom nesúhlasí, a tak ostáva v platnosti zákon o odstúpení od atómovej energie. Pre krátkosť času nenašli expertné skupiny kompromis ani v otázke zdravotníckej reformy. Definitívne riešenie chcú nájsť v priebehu nasledujúceho roku. Vzhľadom na úplne rozdielne koncepty by otázka zdravotníckej reformy mohla byť testom stability novej vlády.
Vládnutie veľkej koalície budú občania posudzovať hlavne podľa toho, či sa jej podarí vytvoriť nové pracovné miesta a naštartovať hospodársku konjunktúru. Tento cieľ chce vláda dosiahnuť opatreniami na sanáciu rozpočtu, ktoré by mali zároveň prilákať nové investície a zjednodušiť prijímanie nových zamestnancov. Podľa mnohých expertov aj radových občanov môžu mať niektoré z týchto opatrení opačný efekt. Nesúhlas s koaličnou zmluvou vládne aj v častiach oboch strán, a tak bude schvaľovanie koaličnej zmluvy na zjazdoch SPD, CDU a CSU určite búrlivé. Dá sa však predpokladať, že zmluva bude všetkými stranami schválená, v opačnom prípade by hrozilo odloženie voľby novej vlády, ktorá je naplánovaná na 22. novembra.