Ľudia v každej zo štyroch hlavných víťazných mocností druhej svetovej vojny prijali koniec vojny 8. mája 1945 trochu iným spôsobom, a tieto rozdiely stále cítiť aj v prípravách blížiaceho sa 60. výročia tejto udalosti.
Napríklad Američania prijali správu o kapitulácii nacistického Nemecka s nadšením a v mnohých mestách Spojených štátov vypuklo to, čo neskôr historik Earl Rickard nazval "najdlhšia a najväčšia párty v dejinách". Napriek tomu však oslavy V-D-Day (víťazstvo nad Nemeckom) boli zdržanlivé, lebo ľudia si uvedomovali, že v Pacifiku pokračuje vojna proti Japonsku. Až v júni 1945 bola s krvavými obeťami definitívne dobytá Okinawa. V snahe vojnu rýchlo ukončiť zhodili USA začiatkom augusta dve atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, 2. septembra potom Japonsko skutočne kapitulovalo. Napriek tomu oslavy v Spojených štátoch vrcholili okolo 15. augusta 1945, keď bolo víťazstvo už takmer isté. Milióny ľudí zaplavili Times Square v centre New Yorku, oslavovalo sa i v centrách ďalších miest.
Spomienky na koniec vojny, ale i na jej priebeh, sú v Spojených štátoch stále živé. Na jednej strane pamäť udržujú nové seriály a filmy, na druhej strane aj americkí politici na čele s prezidentom Georgeom W. Bushom vidia vo víťazstve nad Nemeckom kľúč k pochopeniu a čiastočne i zdôvodneniu správnosti ofenzívnej politiky USA vo svete. Priamym účastníkom i padlým v tejto vojne bude 8. mája vo Washingtone odhalený monumentálny pamätník.
Briti vždy považovali 8. máj 1945 za "veľký deň" svojho štátu a rovnako to vidia i dnes. V Británii ešte stále nájdete starých ľudí, ktorí na vojnu spomínajú ako na najkrajšie obdobie svojho života. Rozprávajú o "krásnom pocite súdržnosti", ktorý sa vytvoril uprostred bombardovania britských miest nemeckou Luftwaffe. Spomínajú, ako po každej prebombardovanej noci postavil mliekar ráno, v presne určenom čase, opäť mlieko na priedomie a poschodové autobusy opäť rozvážali ľudí do práce. Čím viac sa vojna ponára do minulosti, tým viac Britov chápe toto obdobie ako romantické dobrodružstvo.
V roku 1945 však vyzeralo všetko inak. Briti chceli na vojnu zabudnúť tak rýchlo, že nechali víťazného premiéra Winstona Churchila prehrať voľby. Teraz oslávia 60. výročie konca vojny popovým koncertom na Trafalgar Square. V iných krajinách by sa to možno považovalo za nevhodne samopašné, ale Briti nespájajú druhú svetovú vojnu len so smrťou a utrpením -- je pre nich vrcholom dejín. Celý rok -- od porážky Francúzska v júni 1940 po napadnutie ZSSR v júni 1941 -- čelili nacistickému Nemecku úplne sami. Skutočnosť, že vtedy odmietli Hitlerove ponuky na "čestný mier", hoci sa na opačnej strane Lamanšského prielivu už zhromažďovali nemecké invázne jednotky, pre Britov zostáva stále "finest hour" -- ich obľúbenou hodinou.
Francúzi si koniec vojny tradične pripomínajú vysoko oficiálnym ceremoniálom kladenia vencov pri hrobe neznámeho vojaka v Paríži pod Víťazným oblúkom. Je však pravdou, že 8. mája 1945 bolo už celé územie Francúzska dávno oslobodené a najväčšie ľudové oslavy v tomto zmysle usporadúvajú Parížania 25. augusta, keď boli v roku 1944 oslobodení jednotkami generála Leclerka.
V tomto roku prvý raz, k 60. výročiu, pripravujú Francúzi čosi zvláštne: oslavu v západofrancúzskom Rems. Tam totiž podpísali jednotky nacistického Nemecka 7. mája 1945 bezpodmienečnú kapituláciu. Historická sála, v ktorej generál Alfred Jodl kapitulačný dokument podpísal, zostáva dodnes v pôvodnom stave.
Rusko nie je na žiadny historický dátum pyšnejšie než na 9. máj 1945. Nie je na prekážku, že západným spojencom sa Nemecko vzdalo už o dva dni skôr. Červená armáda dobyla Berlín a vynútila si nový podpis kapitulácie, tentoraz nemeckú stranu zastupoval maršal Wilhelm Keitel. Vždy sa oslavovalo veľkými prehliadkami armády na Červenom námestí, tento rok však bude výnimočný. V Moskve sa na oslavách zhromaždia popri Vladimirovi Putinovi aj veličiny sveta z radov spojencov i porazených: americký prezident Bush, francúzsky Jacques Chirac, britský premiér Tony Blair, nemecký kancelár Gerhard Schröder a japonský premiér Džuničiró Koizumi. Asi 2 600 veteránov Červenej armády, mužov i žien vo veku okolo 80 rokov, si na prehliadku zasa oblečie uniformy a pripne medaily, aby na korbách nákladných áut defilovali po Červenom námestí pred tribúnou. Peší parádny pochod rovnakou trasou nacvičuje už celé týždne asi 7 000 mladých ruských vojakov.