Ako vidíte doterajší priebeh vojny v Iraku?
-- Iste nejde smerom, aký si predstavovali americkí plánovači. No ak sa aj Washingtonu podarí Irak vojensky vyriešiť, čo sa v súčasnosti javí ako veľmi ťažké, z politického hľadiska Amerika už prehrala. Irak je komplikovaná téma, čo sa prejavuje aj hádkami medzi americkými spojencami. Napríklad medzi irackými Kurdmi a Turkami. Kurdi tvrdia, že nechcú žiadnych Turkov na severe Iraku, Ankara chce zase kurdskú otázku silou-mocou riešiť práve teraz.
Ani na juhu, kde žijú šíiti, nie je napriek postupu spojencov ideálna situácia.
-- Šíitska menšina sa delí na dve línie. Prvá, islamistická, je previazaná na Irán. Americká strana iránsky vplyv v Iraku iste nevíta. Teherán napokon patrí do Bushovej osi zla. Druhá šíitska línia je marxistická, ani s tou nemajú vo Washingtone dobré vzťahy. No a útokom na Irak Pentagón útočí na postavenie irackej väčšiny -- sunnitov.
Ako sa môže iracká vojna prejaviť v Jordánsku?
-- Jordánska ulica je iracká. Vari najviac spomedzi krajín Blízkeho východu. Nemožno tu, podobne ako v Iraku, ľudí rozdeľovať na kresťanov a moslimov. V Jordánsku je medzi kresťanmi solidarita s Iračanmi napokon silnejšia než u moslimov. Pochádzam z mesta Madaba na juhu krajiny. Polovica mojich rodákov sú kresťania, druhá polovica moslimovia. Preto naše mesto v Jordánsku prezývajú "iracký okres". Politický islam je u mojich rodákov treťou najsilnejšou stranou. Pred nimi sú ľavičiari alebo strana arabskej jednoty Baas, blízka Saddámovej strane Baas. Podpora jordánskej vlády je teda, a nielen v mojom meste, slabá.
Je jordánska ulica pre vládu nebezpečná?
-- Iste. S pokračujúcim odporom Iračanov postavenie vlády v Ammáne slabne. Je priamo závislé od odporu Iračanov. Ak budú ďalej odolávať, potom bude mať jordánska vláda vážny problém.
Ako dlho môže vláda tlak ulice udržať?
-- Ťažko povedať. Isté je, že akákoľvek účasť Izraela vo vojne proti Iraku by v Jordánsku znamenala nástup vojenskej vlády.
Hrozí v Jordánsku prevrat?
-- Áno, ale nie podľa Pinochetovho vzoru. Tu vládu vymení kráľ.
Svet sa s nechuťou pozerá, ako sa Arabi tešia, keď na obrazovke vidia mŕtvych amerických vojakov. Nie je to kruté?
-- V arabskom svete panuje obrovská protiamerická nálada. Útok na Irak sa považuje za viac než agresiu. Nie je totiž odôvodnená a nemá žiadny medzinárodno-právny mandát. Preto hovorím o agresii. V tomto smere vidím niečo spoločné medzi Američanmi a Arabmi. Niekedy sa mi dokonca zdá, akoby bol Bush odchovancom Saddámovej strany Baas. S Američanmi máme my, Arabi, spoločné to, že vyjadrujeme naše pocity silou. Chcem zdôrazniť, že nie som členom strany Baas a ani stúpencom Saddáma Husajna. Nikdy som sa s ním nestretol. Napísal som proti nemu mnoho kníh. Bol som proti nemu, keď bojoval proti Iránu alebo keď napadol Kuvajt. Kritizoval som ho, keď vraždil Kurdov či podnikol chemický útok na kurdskú dedinku Halabdža. Teraz je však boj proti Saddámovi bojom proti Iraku. V tomto smere som so Saddámom.
Moufak Mahaddín je známym členom Výboru jordánskych spisovateľov. Považujú ho za experta na arabský svet, často publikuje v médiách. Označuje sa za ľavičiara, demokrata a sekulárneho intelektuála.