Osud Chorvátska stojí na jednom mužovi. Aj takto by sa dala zjednodušiť situácia okolo kandidatúry tejto balkánskej krajiny na členstvo v Európskej únii.
Jednou z hlavných podmienok začatia prístupových rokovaní s Chorvátskom je úplná spolupráca Záhrebu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). A práve to sa praeurópskej vláde Iva Sanadera nedarí. Hlavná prokurátorka tribunálu Carla del Ponteová takmer štyri roky márne čaká, kedy do haagskeho väzenia dorazí penzionovaný chorvátsky generál Ante Gotovina. Podľa aktuálnych prieskumov ho ešte stále takmer 50 percent Chorvátov považuje za národného hrdinu, zatiaľ čo ICTY ho obviňuje z vojnových zločinov.
Podmienka
Prístupové rokovania EÚ s Chorvátskom sa majú začať tento štvrtok. Po minulotýždňovom rokovaní veľvyslancov členských krajín únie je jasné, že z dvadsaťpäťky nikto neverí, že sa tak aj stane.
"Ante Gotovina je stále v dosahu chorvátskych autorít a kým nebude prevezený do Haagu, nemôžem povedať, že Chorvátsko úplne spolupracuje s medzinárodným tribunálom," uviedla prokurátorka del Ponteová v liste luxemburskému predsedníctvu únie. Práve stanovisko ICTY bude rozhodujúce pre členské krajiny EÚ, či sa začnú rokovania s Chorvátskom. "Neexistuje žiaden plán B, C a D, je iba plán A vypracovaný Európskou komisiou, ktorý podmieňuje rokovania úplnou spoluprácou Chorvátska s ICTY," vyhlásil luxemburský premiér Jean-Claude Juncker.
Chorvátsky bin Ládin
Chorvátski predstavitelia sa bránia, že sú v tomto prípade bezmocní. Prezident Stipe Mesič prirovnal snahu zatknúť Gotovinu k poľovačke na teroristu Usámu bin Ládina. "Je absolútne isté, že Gotovina nie je v Chorvátsku. Chorvátsko je tou poslednou krajinou, kde by sa skrýval, každý ho tam hľadá. To by nás mohli rovno žiadať, aby sme vydali bin Ládina," povedal pred týždňom Mesič pre týždenník European Voice. Pritom del Ponteová je presvedčená, že chorvátska vláda by generála mohla zatknúť, ale nevie sa k tomu odhodlať zo strachu pred reakciou verejnej mienky. Národných hrdinov a bojovníkov za slobodu sa balkánske štáty nerady zbavujú.
Haagsky tribunál obvinil v roku 2001 Gotovinu zo "svojvoľného zabitia Srbov" a "drancovania srbských dedín a majetkov". Podľa obvinenia "akumulácia týchto činov chorvátskymi silami viedla k hromadnému premiestneniu asi 150- až 200-tisíc Srbov z Krajiny na územie Bosny-Hercegoviny a Srbska". Generál je podľa tribunálu priamo zodpovedný za smrť asi 150 Srbov. Gotovina velil v auguste 1995 operácii Búrka, ktorej cieľom bolo získať späť Krajinu, kontrolovanú od roku 1991 chorvátskymi Srbmi.
Kriminálnik hrdinom
V súvislosti s tlakom Bruselu si aj Chorváti začínajú uvedomovať doteraz zatajovanú stránku "národného hrdinu". Generál má totiž oveľa zaujímavejší profil. "Francúzsko-chorvátsky občan, bývalý legionár, bývalý tajný agent, bývalý kriminálnik, prepojený s politicko-mafiánskym prostredím francúzskej pravice a extrémnej pravice," charakterizoval Gotovinu, napríklad, belgický denník La Libre Belgique.
Gotovina sa narodil v roku 1955 na ostrove Pasman pri dalmátskom pobreží. Keď mal 18 rokov dal sa najať na loď ako námorník a dostal sa do juhofrancúzskeho Marseille. Tam sa nechal naverbovať do cudzineckej légie, s ktorou v roku 1978 bojoval v Zaire. O rok neskôr dostal francúzske občianstvo a ukončil kontrakt v légii. Vo Francúzsku bol zamestnancom viacerých bezpečnostných služieb, ktoré si najímali najmä pravicoví politici. Po čase ho osud zavial do Latinskej Ameriky, kde sa v Argentíne a Guatemale podieľal na výcviku polovojenských oddielov.
V roku 1981 sa vo Francúzsku dopustil ozbrojenej lúpeže, v roku 1990 zorganizoval únos a vydieranie jedného francúzskeho podnikateľa, ktorého spolu s komplicmi prepadol na diaľnici. Postupne ho prinútili vyplatiť "výkupné" 350 000 frankov. V roku 1991 sa vrátil do Chorvátska, o dva roky neskôr ho súd v Paríži odsúdil na 30 mesiacov za násilné vymáhanie peňazí. To však už Gotovina doma úspešne šplhal v rámci armádnej hierarchie. V tom čase bol veliteľom obrany Splitu. V roku 1995 velil operácii Búrka.
Jeho kariéra sa skončila spolu s režimom exprezidenta Franja Tudjmana, ktorý zomrel v roku 1999. V hodnosti generála odišiel do dôchodku. Chorvátske médiá k tomuto všetkému priniesli ďalšiu pikantnosť -- Gotovina získal na ambasáde v Záhrebe francúzsky pas 11. apríla 2001, teda iba šesť týždňov pred tým, ako bol oficiálne obvinený medzinárodným trestným tribunálom.
S trpezlivosťou na konci
Chorvátsku sa, samozrejme, nepáči predstava, že jeho cestu do Európy prekazí jeden "nevyriešený" prípad. Záhreb sa obhajuje, že od medzinárodného trestného tribunálu dostal 626 žiadostí o spoluprácu. Všetkým, až na jednu, vyhovel a do Haagu vydal deväť osôb obvinených z vojnových zločinov. Únia však nemá dôvod prepáčiť Chorvátsku tento jediný nedostatok. Podobne aj Srbsko získalo prísľub medzinárodnej pomoci od Západu, avšak musí stopercentne s ICTY spolupracovať. Kým sú zločinci Ratko Mladič a Radovan Karadžič stále na slobode, Belehrad sa nemôže plne zapojiť do spolupráce s úniou ani so Spojenými štátmi.
Prokurátorka del Ponteová však už má dosť neustáleho naťahovania a výhovoriek. Pre francúzsky denník Libération povedala, že Mladič i Karadžič musia byť bezpodmienečne zatknutí ešte tento rok. Ak nie, zverejní dokumenty o neschopnosti, možno aj neochote, jednotiek NATO a EÚ zatknúť vojnových zločincov. ICTY, ktorý bol vytvorený v roku 1993, má svoju činnosť ukončiť v roku 2008.