Na jednej strane pár desiatok amerických vojakov bez ťažkej techniky, proti nim viac než desaťnásobná presila prevažne Rusov s tankmi a obrnenými vozidlami. Že to znie ako scenár prehnaného hollywoodskeho veľkofilmu zo studenej vojny? Nie, ide o popis veľmi reálnej bitky zo žeravej sýrskej vojny z tohtoročného februára.
Delostrelecká paľba bola taká intenzívna, že sa príslušníci amerických špeciálnych jednotiek každú chvíľu vrhali schovať do kráterov a zákopov. Z tých sa následne blatoví vojaci opätovne vynorili a snažili sa zastaviť tanky, ktoré sa na nich rútili. Tak začal takmer štvorhodinový súboj, v ktorom sa vo februári tohto roku proti sebe postavili sýrske provládne jednotky a malý tím Američanov.
Stovky mŕtvych bojovníkov, prevažne Rusov
Denník New York Times priniesol detailnú rekonštrukciu intenzívneho boja v blízkosti sýrskeho Dajr az-Zauru, kde kulminovalo dlhodobé napätie medzi americkými a Asadovými jednotkami, podporovanými Rusmi. Riziko ich stretu, pripomínajúce doby studenej vojny, expertov desilo už dlhšiu dobu.
V bitke zomrelo zhruba 200-300 útočiacich bojovníkov (prevažne ruských žoldnierov), zvyšok sa pod prívalom amerických náletov stiahol. Nikto z viac ako štyridsiatich amerických vojakov, ktorí sa do boja nakoniec zapojili, ako zázrakom nebol ani vážnejšie zranený.
Detaily bitky, ku ktorej došlo začiatkom februára, denník poskladal z rozhovorov a vládnych dokumentov. Podľa ich záverov išlo o "najkrvavejšiu" prestrelku, ktorú americké jednotky v Sýrii zažili od začiatku kampane proti Islamskému štátu.
Podľa Pentagónu išlo o sebaobranu v reakcii na výpad sýrskych jednotiek. Americkí vojaci najprv mohli len s hrôzou sledovať, ako sa k nim počas týždňa pred bitkou približujú stovky nepriateľských bojovníkov, vozidiel a diel - nakoniec však provládne jednotky zdecimovali najmä vďaka svojej technologickej prevahe.
Dva brehy Eufratu
Američania a Rusi si v Sýrii od seba udržujú odstup. V poslednej dobe komunikovali takmer výhradne cez priame telefonické linky, kde si vymieňajú miesta a časy ich vojenských operácií, aby napríklad nehrozilo riziko kolízie vo vzduchu. V dňoch pred útokom Američania aj Rusi podporovali na rôznych brehoch Eufratu ofenzívu proti Islamskému štátu.
Robili to však nezávisle od seba. Útoky proti IS mierili do provincie Dajr az-Zaur, ktorá je známa svojimi ropnými poľami. Vedenie americkej armády varovalo pred narastajúcim počtom vojakov oboch strán v oblasti.
Ruská armáda tvrdila, že nemá žiadnu kontrolu nad tým, koľko bojovníkov sa v blízkosti rieky nazhromaždilo. Americká spravodajská služba však zachytila, ako spolu pozemné jednotky hovoria po rusky.
Podľa The New York Times to boli jednotky podporujúce sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Išlo aj o sýrskych vojakov, podľa Američanov však väčšinu tvorili ruskí žoldnieri, pravdepodobne členovia takzvanej Wagnerovej skupiny - ruskej polovojenskej spoločnosti, ktorú Kremeľ často využíva na úlohy, s ktorými nechce byť oficiálne spájaný.
"Ruské najvyššie vedenie v Sýrii nás ubezpečilo, že nešlo o ich ľudí," komentoval to americký minister obrany Jim Mattis. Preto šéfovi zboru náčelníkov štábov Josephovi Dunfordovi dal rozkaz, aby útočníci boli "anihilovaní". "A to sa aj stalo," povedal Mattis minulý mesiac v Senáte.
Zhromažďovanie síl
7. februára 2018 tím necelých 30 príslušníkov špeciálnych jednotiek Delta a Rangers "pracoval" po boku kurdských a arabských vojakov v zapadnutej, prašnej základni pri fabrike na spracovanie zemného plynu Conoco.
Zábery po dobytí fabriky Conoco jednotkami SDF v septembri 2017:
Približne o 36 kilometrov ďalej sa nachádzal podporný tím Zelených baretov a rota námornej pechoty. Na monitoroch počítačov sledovali zábery z dronov a odovzdávali informácie kolegom pri fabrike. Popoludní miestneho času mohli sledovať, ako sa dávajú sýrske jednotky do pohybu. Čoskoro večer bolo na ceste ku Conocu 500 vojakov a 27 vozidiel, vrátane tankov a obrnených transportérov.
Velenie americkej armády na leteckej základni Al Udeid v Katare aj priamo v Pentagóne so znepokojením sledovalo, čo sa bude diať. Leteckým jednotkám v regióne bola vyhlásená pohotovosť. Aj podporný tím sa pripravoval. Okolo 16 Zelených baretov a mariňákov dalo dohromady malú údernú jednotku, ktorá mala byť pripravená vyraziť ku Conocu v štyroch vozidlách naložených protitankovými zbraňami, termálnym videním, jedlom a vodou.
Zúfalá snaha zastaviť útok
O pol deviatej večer sa tri v Rusku vyrobené tanky T-72 - vážiace takmer päťdesiat ton a ozbrojené 125-milimetrovými kanónmi - priblížili na vzdialenosť len kilometer a pol od fabriky. Napätie medzi americkými veliteľmi muselo rásť.
Americkí vojaci sledovali tanky a ďalšie ozbrojené vozidlá z úkrytu. Tie sa k nim nakoniec vydali okolo desiatej večer. O pol jedenástej vypuklo peklo. Na základňu Conoco dopadali tankové, delostrelecké aj mínometné granáty. Vzduch sa naplnil prachom a lietajúcimi šrapnelmi. Americké špeciálne jednotky sa najprv ukrývali. Počas prvých 15 minút útoku sa velenie americkej armády snažilo spojiť so svojimi ruskými partnermi v zúfalej snahe zastaviť nezmyselný útok.
Keď snaha zlyhala, vypálili Američania sériu varovných výstrelov. Nezabrali. Útočiace vozidlá a vojaci proti Conocu stále postupovali. Americké velenie potom povolalo proti obrovskej presile snáď všetko, čo mohlo. Podporný tím sa vydal ku Conocu v nákladiakoch so zhasnutými svetlami, pre vodičov spôsobil obrovské ťažkosti náročný terén plný prekážok a kráterov a zvládli ho len s nasadeným nočným videním.
Záchrana však prišla hlavne zo vzduchu. Ku Conocu vo vlnách prilietali drony Reaper vyzbrojené raketami a bombami, "neviditeľné" stíhačky F-22, stíhačky F-15, bombardéry B-52, lietadlo palebnej podpory - "lietajúci tank" AC-130 a vrtuľníky AH-64 Apache. Ďalšie tri hodiny prebiehal masívny úder zo vzduchu na sýrskych vojakov a ruských žoldnierov. Pridalo sa aj americké námorníctvo, ktoré zaútočilo raketami.
O pol dvanástej ku Conocu dorazil podporný tím Zelených baretov a mariňákov. V oblasti bola však tak intenzívna paľba, že nebolo možné sa ku kolegom zo špeciálnych jednotiek dostať. To sa im podarilo až okolo jednej po polnoci, keď streľba utíchala. Tou dobou už totiž museli niektoré lietadlá bojisko opustiť, buď kvôli nedostatku paliva alebo munície.
Vtedy sa tímy Američanov spojili. Viac ako 40 vojakov potom odolávalo útoku pešiakov, ktorí opustili vozidlá a snažili sa základňu dobyť. Mariňáci útočili na žoldnierov za pomoci ťažkých guľometov a protitankových raketometov Javelin. Ďalší členovia špeciálnych jednotiek slúžili ako leteckí navádzači a zameriavali ciele. Najmenej jeden mariňák vybehol z krytu v ústrety paľbe aby mohol označiť cieľ pre útočiace bombardéry.
Ruskí žoldnieri sa vracali pre svojich mŕtvych
Po ďalšej hodine boja sa útočníci začali sťahovať. Obrancovia zo svojich úkrytov potom pozorovali, ako sa Asadovi vojaci a ruskí žoldnieri vracajú na miesto tvrdej bitky pre svojich mŕtvych. Všetkých 40 Američanov bolo v poriadku, zranený bol iba jeden sýrsky koaličný príslušník.
Počet mŕtvych na druhej strane zostáva nejasný. Kremeľ najprv vyhlásil, že v boji zomreli len štyria ruskí občania, Damask hovoril o 100 mŕtvych. Dokumenty, ktoré sa podarilo získať NY Times, hovoria o 200-300 mŕtvych. Otázkou tiež je, prečo sa vlastne rozhodli Sýrčania a Rusi zaútočiť.
Ruskí žoldnieri z Wagnerovej skupiny zvyčajne chránia Asadove ropné polia. Väčšinou s oficiálnymi ruskými jednotkami priamo nespolupracujú, aj keď velitelia Wagnerovcov v minulosti dostali od Kremľa vyznamenania a žoldnieri v Rusku využívajú na tréning vojenské základne.