Nemecká kancelárka Angela Merkelová podľa magazínu Spiegel spätne vidí rozhodnutia o kvótach na prerozdeľovanie utečencov v rámci Európskej únie kriticky. Jeho presadenie napriek odporu niekoľkých krajín, medzi ktorými bolo aj Slovensko, podľa nej neprispelo k zmieru v Európe.

O kvótach na prerozdeľovanie utečencov, ktoré sa stali predmetom dlhodobého sváru v Únii, rozhodli v septembri 2015 ministri vnútra úniových krajín. Aj keď návrh na jednorazové rozdelenie 120-tisíc žiadateľov o azyl, ktorí sa nachádzali v Taliansku a v Grécku, medzi ostatné členské krajiny získal jasnú podporu, nebol schválený jednomyseľne. Proti sa postavilo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko, zdržalo sa Fínsko.

Šéfka nemeckej vlády, ktorá kvóty dlhodobo presadzovala, ale postupne svoju migračnú politiku mení, dnes vtedajšie rozhodnutie podľa Spiegelu vníma ako neúspech. Kresťanskodemokratickým politikom v stredu na uzavretom zasadnutí v Mníchove povedala, že presadenie kvót väčšinovým hlasovaním neprispelo k zmieru v Európe. "To musím pri spätnom pohľade kriticky povedať," nechala sa počuť.

Merkelová sa tiež vyslovila za rozvíjanie systému takzvanej flexibilnej solidarity v migračnej politike, čo je pritom pojem, s ktorým prišli krajiny Vyšehradu - Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko. Flexibilná solidarita by podľa nich mala rozhodovanie o konkrétnych príspevkoch v migračnej politike nechať na jednotlivých štátoch. Znamenala by tiež to, že krajiny, ktoré nechcú prijímať utečencov, by tak robiť nemuseli. Zase by však napríklad mohli výraznejšie prispievať finančne alebo inak.

Že takýto systém v dohľadnej dobe vznikne, je však veľmi neisté. Napríklad český premiér Andrej Babiš odmieta, aby krajiny, ktoré nechcú prijímať utečencov, túto neochotu kompenzovali finančne. "My to nechceme kompenzovať, prečo by sme to kompenzovali príspevkom," povedal začiatkom mesiaca.