Ďalší africký štát stojí na prahu občianskej vojny. Vo väčšinovo frankofónnom Kamerune vytiahla proti vláde anglofónna menšina obyvateľov a z počiatočných demonštrácií proti diskriminácii sa rýchlo stali krvavé strety. Tie rozdúchavajú nielen brutálne zásahy polície, ale aj pomsta povstalcov, ktorí chcú vyhlásiť nezávislú Ambazoniu.
Zárodky súčasnej krízy sa v západoafrickej krajine začali objavovať na konci roka 2016, prakticky tam však sú oveľa dlhšie. Kamerun vo svojej modernej podobe vznikol v roku 1961 spojením dvoch kolónií - francúzskej a britskej.
Od tej doby je okrem Kanady jediným štátom na svete, ktorý má angličtinu aj francúzštinu ako oficiálny jazyk. Anglicky však hovorí iba pätina z dvadsiatich dvoch miliónov Kamerunčanov a len máloktorý "Angličan" sa dostane do vedenia krajiny.
Aj prezident Paul Biya, ktorý Kamerunu vládne posledných tridsaťpäť rokov, je "Francúz". Obyvatelia dvoch britských regiónov na západe krajiny sa preto čoraz hlasnejšie sťažujú, že ich francúzsky hovoriaca väčšina utláča.
Kamerunskí Briti sú podľa svojej mienky nútení, aby sa asimilovali, čo podľa nich dokazuje aj fakt, že do škôl prichádza čoraz viac učiteľov, ktorí anglicky nevedia. Vzniklo preto aj hnutie, ktoré organizuje pokojné demonštrácie proti diskriminácii. Právnici zasa podľa portálu The Economist tvrdia, že im dokumenty chodia len vo francúzštine a že na súde musia hovoriť len francúzsky.
"Nie je to len o jazyku. Je to o kultúre, štýle života aj spôsobe, akým boli vychovaní," opisuje pocity "Britov" anglofónny právnik a riaditeľ Centra pre ľudské práva a demokraciu v Afrike Agbor Nkongho. Ozývajú sa aj hlasy, že regióny dostávajú zo spoločného rozpočtu oveľa menej, než si zaslúžia.
Paľba z vrtuľníkov do ľudí
Kamerunská armáda zlosť ľudí voči vláde ešte rozdúchala vlani na jeseň, keď hneď v piatich mestách začala z vrtuľníkov páliť do davu demonštrantov. Pri protestoch vtedy podľa agentúry Reuters zomrelo najmenej päť ľudí.
Po tom, čo sa zábery brutálnych zásahov zo strany polície dostali na verejnosť, vláda oba západné regióny odrezala od internetu. Od tej doby podpora ozbrojených separatistov, ktorí chcú na západe Kamerunu vytvoriť nový štát s názvom Ambazonia a ktorých vláda považuje za teroristov, začala pomaly rásť.
Rovnako ako počet obetí bojov - zomrelo už najmenej 120 civilistov a 43 členov bezpečnostných zložiek. Za posledné dva roky zo svojich domovov podľa OSN utieklo 160-tisíc anglicky hovoriacich občanov, ktorí sa ukrývajú v džungli alebo u spriaznených komunít v ostatných častiach Kamerunu. Ďalších viac ako dvadsať tisíc ľudí utieklo do susednej Nigérie, píše agentúra AFP.
Armáda tiež podľa amerického denníka The Washington Post na západe vypálila celé dediny. "Nemohol som utiecť, pretože mám zlomenú nohu. Moji vnuci museli zostať u mňa - obaja ich rodičia sú už mŕtvi. Celé týždne prežívame na banánoch," hovorí jeden z miestnych mužov.
"Bili sa tu ADF (povstalci) s armádou. Skoro ráno som počula hlasnú streľbu. Armáda napadla rebelov v dedine. Rebeli potom vyhodili jeden most do povetria, čím armádu zablokovali a podarilo sa im potom zabiť vojakov," opísala pre britský The Guardian tiež miestna žena.
Ani ona si neželala uviesť svoje meno. "Armáda potom poslala posily a začali sa mstiť na dedinčanoch. Vypálili domy, znásilnili ženy a náhodne popravili niekoľko ľudí. Tí, čo mali šancu utiecť, sa teraz schovávajú v buši," dodala žena s tým, že nie je schopná odhadnúť počet mŕtvych. "Veľa. Je to genocída."
Strety ovplyvňujú aj boj proti Boko Haram
Vzrastajúce napätie v Kamerune ovplyvňuje aj boj proti teroristom z Boko Haram - najlepší kamerunskí vojaci totiž teraz nebojujú proti nim, ale proti povstalcom. Tí sa podľa jedného zo svojich veliteľov snažia urobiť z britských regiónov územie, ktorému vedenie krajiny nebude schopné vládnuť. Ničia vládne budovy, nákladiaky s drevom vyhadzujú do povetria.
"Šesťdesiat percent HDP Kamerunu pochádza z Ambazonie. Olej a drevo si berú zahraničné spoločnosti a zárobok ide do (hlavného mesta) Yaoundé. Na druhú stranu údajne nie sú peniaze na anglicky hovoriacich učiteľov," tvrdí vodca rebelov Lucas Cho Ayaba a o vláde hovorí ako o okupantoch. "Nemôžeme sa nečinne prizerať," dodáva s tým, že mierumilovné protesty nefungujú.
Odplata za zastrelenie demonštrantov prišla tento rok 20. mája na kamerunský Národný deň. Zatiaľ čo v Yaoundé ľudia oslavovali a prezident ďakoval vojakom za to, ako oddane udržujú mier a bezpečnosť v krajine, vzbúrenci v jednom z anglofónnych regiónov uniesli starostu, zabili dvoch policajtov a zastrašovali tých, ktorí by sa k oslavám chceli pripojiť.
"Pri pohľade na súčasné dianie to pokojne môžete nazvať občianskou vojnou. Vláda strieľa do bezbranných dedinčanov a mnoho z nich sa rozhodlo brániť. A tak proti nej bojujú," hovorí profesor Weberovej univerzity v Utahu John Mukum Mbaku. "Podstatou problému je fakt, že ak nehovoríte francúzsky, nemôžete v tej krajine prežiť," dodáva.
To je však ťažké aj pre tých britských Kamerunčanov, ktorí sa k povstalcom pridať nechcú. "Tí, ktorí guerille nedajú jedlo, benzín alebo zbrane, sú považovaní za zradcov," opisuje situáciu v krajine muž, ktorého napadli mačetou.