Iskra občianskej vojny zo západosudánskej provincie Dárfúr už preskočila aj do ďalších oblastí strednej Afriky -- a vrhla tieň i na včerajšie prezidentské voľby v Čade. Tento púštny štát síce žije zatiaľ v relatívnej stabilite, ale režim prezidenta Idrisa Debyho sa drží pri moci len v dôsledku trvalej pomoci bývalej koloniálnej mocnosti -- Francúzska. Parížsky denník Liberation nedávno označil Čad za "francúzsku lietadlovú loď v srdci Afriky".
V Čade žije až 200 rôznych národnostných skupín; sám Deby je pri moci už šestnásť rokov a jeho
opätovné zvolenie do funkcie považujú pozorovatelia za isté. Poukazujú na to, že bez Debyho "železnej ruky" by sa krajiny zmocnili vzájomne súperiace povstalecké skupiny a čakal by ju osud Somálska. Päťdesiatštyriročný prezident obsadil všetky dôležité miesta v štáte a armáde vlastnými prívržencami z kmeňa Zagawa, čo je menšina usídlená na východe Čadu, priamo v oblastiach, ktoré susedia s nepokojným Darfúrom. Tam v posledných dvoch rokoch zahynuli státisíce ľudí a ďalšie dva milióny žijú ako utečenci.
Vzhľadom na etnickú blízkosť tamojších obyvateľov konflikt zasiahol i Čad, a to v pomerne zvláštnej kombinácii. Dárfúr slúži jednak ako útočisko pre protivládnych čadských povstalcov a jednak Čad podporuje rebelov v Dárfúre v ich boji proti islamskému chartúmskemu režimu. Čad si však otvorenú vojnu nemôže dovoliť už aj preto, že jeho desať miliónov obyvateľov patrí medzi najchudobnejších na svete. Asi 50 percent obyvateľstva sú moslimovia a 30 percent kresťania. Jeden primát však krajina predsa len má. Podľa organizácie Transparency International je na najvyššej priečke svetového rebríčka vo výskyte korupcie.
Prezident Deby sa dostal k moci pučom v roku 1990 s francúzskou pomocou. Vlani si dal posvätiť zmenu ústavy, aby prezidentskú funkciu mohol vykonávať i po tretí raz za sebou. Opozičné strany z tohto dôvodu včerajšie voľby ignorovali. Minulý mesiac sa neúspešne pokúsili o vojenský prevrat, keď v poslednom momente zasiahli francúzski vojaci.
V tejto súvislosti Deby obvinil Sudán zo zasahovania do vnútorných vecí Čadu a prerušil akékoľvek kontakty s Chartúmom. Aj západní diplomati v tejto časti Afriky však pripúšťajú, že jeho obavy sú oprávnené a že Sudán využíva etnické napätie v oblasti pre vlastné ciele.
Súperenie oživili aj nálezy nových ložísk ropy. Po postavení vyše tisíckilometrového ropovodu na západné pobrežie Afriky sa Čad náhle stal jedným z najväčších afrických exportérov. V súčasnosti ťaží denne asi 250-tisíc barelov. Deby však vedie spor so Svetovou bankou o využitie príjmov. Výstavba ropovodu stála 3,7 mld. dolárov a vláda sľúbila, že časť budúcich príjmov použije na výstavbu škôl a nemocníc. Vlani v decembri od sľubu odstúpila, s tým, že v súčasnosti peniaze potrebuje najmä na boj proti povstalcom prichádzajúcim zo Sudánu. Svetová banka vzápätí londýnske konto Čadu zablokovala, čím sa finančná núdza krajiny ešte zväčšila. Minulý týždeň čadská vláda súhlasila s novým predbežným riešením, podľa ktorého 70 percent príjmov naozaj použije na boj proti chudobe. I tak jej však na zbrane zostane ešte tridsať percent. (hn/gaf)