Nemecká kancelárka Angela Merkelová má za sebou zrejme najhorších prvých sto dní vlády vo svojej kariére. Európa sa kvôli clám na oceľ a hliník dostala do sporu s Donaldom Trumpom, s európskymi štátmi jej kabinet ďalej rieši migráciu a na domácej scéne musí skúsená kancelárka a šéfka CDU hasiť tvrdý spor so sesterskou CSU.
Merkelová stojí na čele Nemecka od roku 2005, ale taký vstup do funkčného obdobia ešte nezažila. Najprv strávila niekoľko mesiacov vyjednávaním o formovaní kabinetu, ktoré prekonalo všetky doterajšie časové rekordy, a potom po troch mesiacoch v úrade musí riešiť, či nebude prekonaný tiež rekord pre najrýchlejší pád vlády.
Súboj so Seehoferom
Príčinou zrejme najvážnejšej vládnej krízy, ktorej Merkelová vo funkcii kancelárky čelí, je spor o migrácii, ktorý sa už ale začína prelievať aj do ďalších oblastí.
Kým minister vnútra a šéf CSU Horst Seehofer žiada, aby Nemecko zo svojich hraníc začalo vracať utečencov, ktorí už v inej krajine Európskej únie požiadali o azyl, Merkelová to s odkazom na európske právo odmieta.
Situácia zašla tak ďaleko, že Seehofer pohrozil uvedením príslušných opatrení do praxe aj bez súhlasu Merkelovej. To by v spolkovej republike, kde ministri z ústavy musia rešpektovať politické mantinely danej šéfom vlády, prakticky nemalo obdobu, a zrejme by to viedlo k pádu vlády a dosť možno tiež rozpadu tradičného spojenectva CDU a CSU.
"Bol by to koniec ich sesterského vzťahu, rozpad toho kresťanského zväzku," komentoval pre idnes.cz perspektívu odvolania Seehofera a následného odchodu CSU z vlády Vladimír Handl z Inštitútu medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
"CDU by potom išla do volieb aj v Bavorsku a CSU by išla do volieb celoštátne. To doteraz nebolo: CSU kandidovala len v Bavorsku a CDU vo všetkých spolkových krajinách okrem Bavorska," vysvetľuje Handl, ako kríza môže prekresliť politickú mapu Nemecka.
Bavorské povstanie
K vyhrotenosti sporu podľa pozorovateľov prispieva to, že CSU na jeseň čakajú voľby v Bavorsku. Pretože sa strana obáva, že stratí väčšinu v tamojšom parlamente a že ju o dôležitú časť hlasov pripraví protiimigračná AFD, snaží sa v otázke migrácie pôsobiť čo najrozhodnejšie, a to aj za cenu, že tým oslabia vládu v Berlíne a kancelárku, ktorá je dodnes symbolom otvorenej migračnej politiky Nemecka.
Vážnym problémom je to, že sa spor o migrácii, v ktorom Merkelová od CSU dostala dvojtýždňové ultimátum pre nájdenie európskeho riešenia, začína prelievať do ďalších oblastí. Neuplynie tak prakticky deň, aby predstavitelia CSU kancelárku za niečo hlasno nekritizovali.
V stredu sa predmetom ich tvrdej kritiky stala napríklad dohoda Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o európskych reformách.
Kancelárka sa tak zatiaľ môže trochu paradoxne oveľa viac spoľahnúť na podporu zo strany SPD, ktorá za ňou stojí v otázke migrácie, ale aj európskych reforiem, než sesterská CSU, v ktorej by zrejme časť politikov úspechu v bavorských voľbách pokojne obetovala vládu v Berlíne aj Merkelovú.
Rozhodne sa v júli
Na širšej politickej scéne prakticky všetky jej kroky navyše tvrdo kritizuje AFD, ktorá každý deň vydáva niekoľko tlačových správ k činnosti kabinetu a nebojí sa ani kontroverzných vystúpenie v parlamente. Terčom kritiky, ktorá u časti verejnosti naďalej rezonuje, je všetko, počnúc migračnej politikou vlády, cez jej postup voči nemeckým automobilkám až po sankcie voči Rusku.
Kabinet Merkelovej, ktorý zaťažil aj škandál okolo Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (podrobnosti tu: Nemeckom otriasa azylový škandál, minister vnútra Seehofer je pod paľbou), si príliš neoddychne ani na medzinárodnej scéne.
Za uplynulých 100 dní sa totiž naplno ukázali zásadne odlišné pohľady nemeckej vlády a americkej administratívy na hospodársku politiku, iránsky jadrový program alebo migráciu. Tá naďalej zaťažuje vzťahy spolkovej republiky so štátmi Višegrádu, vzťah s Francúzskom zase na čas skomplikovala pomalá reakcia na reformné návrhy prezidenta Macrona.
Ak bude mať Merkelová vôbec možnosť v najbližších mesiacoch a rokoch tieto reformy presadzovať a zároveň pracovať na opätovnom zlepšení vzťahov so Spojenými štátmi alebo krajinami strednej Európy, by sa malo ukázať začiatkom júla. V tej dobe už totiž má byť jasné, ako dopadol spor s CSU.
Ak vláda padne, je dosť možné, že to bude znamenať aj odchod Merkelovej do politického dôchodku.
"Myslím si, že by ani vo svojej strane nezískala dostatočnú podporu, pretože značná časť CDU by už uvažovala o niekom inom," poukázal Handl na fakt, že v CDU v poslednej dobe posilnili hlasy volajúce po návrate ku konzervatívnejšiemu pravicovému programu.