"Pán NIE" odchádza
Tureckí Cyperčania sa podľa všetkého rozhodli dostať do Európskej únie ešte pred Ankarou. V posledných parlamentných voľbách, ktoré sa konali vo februári tohto roku, podobne ako v nedávnych prezidentských, si vybrali proeurópsku budúcnosť, v ktorej vidia zjednotený Cyprus ako súčasť spojenej Európy. V parlamente získali Talatovi republikáni ako najsilnejšia strana 24 z 50 mandátov a samotný Talat sa stal novým prezidentom Tureckej republiky severného Cypru - štátu, ktorý doteraz uznala iba Ankara. "Tureckí Cyperčania opäť zdôraznili, že majú záujem o vyriešenie problému a znovuzjednotenie ostrova," vyhlásil šťastný víťaz. "Z hĺbky našich sŕdc chceme, aby bol celý Cyprus v Európskej únii," doplnil ho jeden z jeho podporovateľov Erdin Vehci.
Talatovo zvolenie za prezidenta ukončilo tri dekády trvajúcu éru prezidenta Raufa Denktaša. Ten, prezývaný aj "pán NIE", odmietal zjednocujúce snahy ostrova a mnohí stotožňovali roky nedorozumení a napätia práve s jeho menom. Do ďalšieho prezidentského boja však už 81-ročný prezident, aj pod tlakmi Turecka, nešiel. Práve koniec jeho vlády dáva priestor na nové pokračovania riešenia sporu. "Keď je teraz Denktaš mimo hry, môžeme konečne začať riešiť cyperský problém," povedal nemenovaný člen vlády pre britský denník Guardian.
Loptička na gréckej strane
Talat hneď po zverejnený výsledkov vyjadril svoju túžbu opäť nastoliť rokovania medzi gréckou a tureckou časťou ostrova. Tie sa skončili po neúspešnom minuloročnom referende, ktoré inicioval generálny tajomník OSN Kofi Annan. Gréci, na rozdiel od Turkov, v ňom zjednotenie odmietli. Obávali sa veľkého vplyvu Turecka, ktorý by zo severu prešiel na celý ostrov a prekážalo im tiež to, že Turci nedovoľujú všetkým gréckym utečencom návrat na sever. Annan odmietol pokračovanie rokovaní, pokiaľ to obe strany nebudú s hľadaním riešenia myslieť vážne. Po rokoch, keď rokovania mrzli najmä kvôli tureckým Cyperčanom, sú teraz na rade Gréci. Ich prezidentom je Tassos Papasopoulos a presadzuje zjednotenie ostrova, no zároveň je zástancom tvrdých podmienok, za ktorých sa tak má stať. Aj z tohto dôvodu nepodporil minuloročný plebiscit, v čom ho nakoniec jeho krajania poslúchli.
Nebude to také ľahké
Cesta k zjednoteniu nemusí byť jednoduchá: zvolenie proeurópskeho prezidenta je len nový začiatok, na oboch stranách je ešte veľa rozdielnych názorov na jednotlivé problémy. Jedným z nich je aj prítomnosť tridsaťtisícovej tureckej armády na severe Cypru. Popredný turecký generál Hilmi Ozkok v tomto smere minulý týždeň pre Reuters povedal, že Turecko vojenské sily z ostrova nestiahne. Reagoval tak na návrh EÚ, aby Ankara povolalo časť jednotiek späť do Turecka ako gesto, ktoré môže znovunaštartovať rokovania. "Turecko nikdy neustúpi od svojich národných záujmov na Cypre," povedal generál, ktorého v tureckej armáde považujú za uzmierenejšieho.
Ďalším zo sporných bodov je aj otázka tureckých osadníkov, ktorý na Cyprus prišli po rozdelení ostrova v roku 1974. Hovorca cyperskej vlády Kypros Chrysostomites vyhlásil, že ich počet sa za posledný rok rapídne zvýšil. Podľa hovorcom prezentovaných čísel je ich v súčasnosti okolo 140 000, čo je o 30 000 viac ako minulý rok. "Je to značný skok... Podľa medzinárodného práva... je toto vojnový zločin," uviedol Chrysostomis. Tureckí Cyperčania sa bránia tým, že cyperská vláda má v číslach zmätok. "Sú to všetko sezónni pracovníci. Prídu, ale nezostanú," reagoval hovorca vlády tureckej časti ostrova Huseyin Ozel.
Významný vplyv na riešenie problému bude mať aj postoj domovského Turecka. To je v súčasnosti pod tlakom Európskej únie, s ktorou chce začať v októbri prístupové rokovania. Únia na Ankaru nalieha, aby uznala cyperskú suverenitu, čo sa doteraz nestalo. Práve cyperská otázka bude jednou z hlavných prekážok vstupu Turecka do únie.