Pripraviť skupinu detí na obtiažny priechod jaskynnými sifónmi (časť jaskyne, ktorej strop je pod hladinou) v takmer nulovej viditeľnosti je takmer nadľudská úloha, hovorí náčelník českej speleologickej záchrannej služby Roman Šebela.

Prívalová voda uväznila mladých futbalistov v sieni vzdialenej asi štyri kilometre od ústia jaskyne. V čom je záchrana ľudí z takto rozsiahleho komplexu najzložitejšia?

V tomto prípade je veľmi dôležité, že vodná jaskyňa, ktorá chlapcov uväznila, mala dostatok priestoru, kde sa mohli dostať nad hladinu aktívnej vody a prečkať hlavný prúd. Ten by ich totiž inak mohol zaniesť do sifónu. Alebo pod skalné steny, kde by im už nebolo pomoci. Druhá vec je podchladenie. Neviem, ako v Thajsku, čo je tropická krajina, ale v našich podmienkach je v jaskyniach teplota okolo ôsmich stupňov a ak je človek mokrý, býva najväčším nebezpečenstvom podchladenie, keď teda vynechám nedostatok kyslíka.

Nie je to teda zázrak, že chlapci takto dlho v jaskyni vydržali nažive?

Ak je tam teplota relatívne vysoká a majú dostupnú pitnú vodu, tak sú schopní prežiť pomerne dlho. Potom samozrejme nastupuje psychika a stres. Neviem ani či mali svetlá, alebo boli potme. V tomto smere bol určite veľmi dôležitý moment, keď sa k nim dostali záchranári a dali im obrovskú nádej, že môžu byť zachránení.

Ako by mal vyzerať záchranný plán?

Počkať, až opadne voda, a zatiaľ im zaistiť základné funkcie a vytvoriť podmienky pre život. Od jedla cez pitnú vodu až po teplotný komfort pomocou termoizolačných stanov. Takto zabezpečený človek je viac menej schopný prežiť veľmi dlhú dobu a nádej na záchranu sa rapídne zvyšuje.

Zasahujúci záchranári však hovoria aj o tom, že by mladí futbalisti mali prejsť potápačským výcvikom, aby ich bolo možné pod hladinou z jaskyne bezpečne transportovať. Čo si o tom myslíte?

Neviem, či nejde o nejakú dezinformáciu. Nemôžem to presne komentovať, pretože nepoznám veľkosť systému jaskyne. Pokiaľ ide o výcvik potápania všeobecne, tak za týždeň ste schopný sa normálne potápať. Jaskynný potápač sa však trénuje aj niekoľko rokov. Opakujem, že neviem, ako to na mieste vyzerá, ale vycvičiť deti pre pohyb v dlhých a hlbokých sifónoch je podľa mňa v podstate nemožné. Myslím, že bude potrebné počkať až opadne voda, alebo ich pretransportovať pod vodou za pomoci techniky, ktorú tiež používame. Ide viacmenej o nosidlá, suché obleky, celotvárové masky a prídavné fľaše. Záleží však, či to dovoľuje charakter jaskyne.

​Z vyjadrení záchranárov sa však zdá, že je terén jaskyne natoľko komplikovaný, že sa obávajú chlapcov týmto spôsobom vyviesť von. Najradšej by zrejme počkali, kým voda opadne. Nápad s potápačským výcvikom tak pôsobí ako akýsi záložný plán, ak by k tomu nedošlo a toto by bola posledná možnosť, ako dostať chlapcov pod vodou von.

Extrémne riešenie to samozrejme byť môže, ale skutočne mi to pripadá nepravdepodobné. Nepoznám však situáciu. Možno sa záchranári boja, že voda, ktorá sa tam dostala, už neklesne, pretože sa odniekiaľ preliala a nebude odtekať. Ale skutočne to neviem.

Nedôjde chlapcom za tak dlhú dobu v jaskyni kyslík?

Keď sa potápač vynorí v nejakej pukline a má nad sebou len minimum voľného priestoru, tak si samozrejme kyslík vydýchať môže. Navyše v takto uzatvorenom priestore nemusí byť vzduch ani dýchateľný. Ale tí chlapci sú vo veľkom priestore, kde je prúdiaca voda a je to krasová oblasť, kde je vápenec väčšinou deravý. Prísun vzduchu tak ide vodou a z rôznych ďalších vetiev jaskyne a komínov. Môže tam byť aj nepriechodné prepojenie s ďalšími chodbami a možno aj s povrchom. Preto si myslím, že by tam snáď s kyslíkom problém mať nemali.

Ako to v podobnej zatopenej jaskyni vyzerá z pohľadu záchranára?

Záleží, čo to je za vodu, ktorá jaskyňu zatopila. Či to je prívalová voda a je stojatá, alebo či je tam prúd, ktorý obmedzuje pohyb. Jaskynné potápanie je jedným z najťažších odborov vôbec. Voda je väčšinou zakalená a potápač často musí systémom chodieb preniknúť len po hmate. Neviem, či sú v tomto prípade zatopené celé štyri kilometre tej jaskyne, alebo len jej časť, ale pre potápačov je každopádne taká cesta skutočne náročná.

Ako v takýchto prípadoch potápači postupujú hlbšie do jaskyne?

Pokladajú po ceste takzvanú vodiacu šnúru, aby sa mali ako vrátiť, pretože je veľmi ľahké v takomto systéme zablúdiť. Ak je tá jaskyňa známa, tak je zrejme zdokumentovaná, a záchranári sú schopní určiť smer, ktorým by sa bolo najvhodnejšie vydať. Týmto spôsobom môžu prestúpiť jednotlivé sifóny a transportovať materiál.

Je to nebezpečné?

Samozrejme. Akonáhle sa čokoľvek pokazí, nemáte sa kam vynoriť. Aj preto je všetko vybavenie zdvojené a v prípade potreby je vždy pripravená náhrada. Väčšinou sú potápači tiež dvaja, aby si navzájom mohli pomôcť. Kvalitným výcvikom sa to riziko samozrejme znižuje, ale vždy tam je a nikdy sa ho nezbavíte.

Záchranári museli v Thajsku časti jaskyne rozširovať, aby sa tam vôbec dostali s vybavením a po ceste si rozmiestňovali nádrže s kyslíkom. Je to bežná prax?

Áno, vytvárajú sa takzvané postupové miesta, kde sú náhradné fľaše so stlačeným vzduchom. Potápači z útočného družstva potom postupujú ďalej, ale pretože majú obmedzenú dobu na potápanie, vracajú sa a vymieňajú si fľaše, aby sa dostali čo najďalej. Ďalšie pomocné tímy potom tie náhradné fľaše dopĺňajú.

​Predpokladám, že transportovanie materiálu pre uväznených futbalistov na tak dlhú vzdialenosť je obrovsky fyzicky náročné.

Musíte sa potopiť pod vodu a vybalansovať náklad, ktorý máte v transportných vakoch. Tie musia byť vyvážené tak, aby potápačov neťahali ku dnu, alebo k stropu. Keď pracuje potápač sám o sebe, je dokonale vyvážený, ale aj tak môže v ťažkých podmienkach bojovať sám so sebou a pri takomto zásahu k tomu musí mať ešte materiál navyše. To zvládnu skutočne len špičkoví jaskynní potápači. So záťažou tiež vzrastá spotreba kyslíka a je potreba častejšie dopĺňať vzduchové fľaše. Musím povedať, že ak to bude týmto spôsobom prebiehať, tak to bude naozaj náročná akcia.

Pokiaľ budú chlapci musieť v jaskyni skutočne zostať niekoľko mesiacov, ako náročné to pre nich bude?

Veľmi. Za tak dlhú dobu sa vám môže aj úplne zmeniť biorytmus. Je však dôležité, že vedia, že sa ich pokúšajú zachrániť. Už to, že veria, že majú nádej, a skutočnosť, že im záchranári zaisťujú podmienky pre život, muselo ich psychiku výrazne zlepšiť. Videl som na fotkách, že neboli moc dobre oblečení a určite boli hladní. Pokiaľ to bude možné, záchranári im tam postavia stany, kde sa zahrejú, a dopravia spacáky, kde sa vyspia. To pomôže. Čím dlhšie to však bude trvať, tým na tom bude ich psychika samozrejme horšie.

Zažil ste niekedy podobný zásah?

V severnej časti Moravského krasu asi pred desiatimi rokmi zaplavil príval veľkej vody vstupné časti jaskyne Nová Rasovna, kde boli práve na výskume traja speleológovia. Zostali tam uväznení niekoľko dní. S pomocou záchranného zboru sa nakoniec podarilo čiastočne znížiť hladinu prítokov a keď sa upokojilo počasie, dostali sme ich von na povrch. Rovnaká situácia bola aj na Slovensku, kde sme zachraňovali dvoch českých speleológov z jaskyne Zugo pod Plešiveckou planinou.

Aj v Thajsku sa snažia záchranári obmedziť množstvo vody v jaskyni. Pumpujú ju von a zároveň sa pokúšajú odkláňať spodnú vodu. Je taká snaha vôbec na niečo dobrá?

Záleží na prírode. Neviem, aký veľký je tam prítok, ale ľudské technické možnosti sú obmedzené. Sami sme to zažili. Ak voda nie je stojatá, ale stále priteká, sú k tomu potrebné obrovská čerpadlá schopná znížiť tok rieky, čo je veľmi problematické. Ale pomôcť to môže. Nie som si istý, ako odkláňajú tok v jaskyni, možno nejakou priehradou do inej jaskyne, ale neviem si to veľmi predstaviť. Možno to tam však situácia umožňuje.

Myslíte si, že chlapcov potápači úspešne zachránia?

Dúfajme, že to tak dopadne a že to bude mať dobrý koniec. Už teraz je jasné, že aby to tak bolo, bude potrebné veľké množstvo záchranárov.