Obaja prezidenti patria k najkontroverznejším politikom sveta a pre svoje spory so Západom aj k najizolovanejším.
Lukašenkovi, ktorého označujú za posledného diktátora Európy, vyčítajú potláčania ľudských práv a tvrdé zásahy proti bieloruskej opozícii. Ahmadínedžád si svet "pohneval" svojimi ostrými výrokmi o vymazaní Izraela z mapy sveta a spochybňovaním holokaustu. Západ takisto obviňuje Irán, že sa snaží vyrobiť atómovú bombu.
"Pre Bielorusko a Irán neexistujú žiadne zakázané témy. Sme pripravení spolupracovať vo všetkých oblastiach," povedal Lukašenko. Vzájomné bielorusko-iránske vzťahy zároveň nazval "strategickým partnerstvom". Ahmadínedžád, ktorý prišiel do Minska na pozvanie Lukašenka, ho vzápätí označil za "jedného zo svojich najlepších priateľov".
Obaja prezidenti podpísali sériu obchodných dohôd, najmä v petrochemickom sektore, ako aj v oblasti výroby áut a traktorov. Obchodná výmena medzi štátmi zatiaľ dosahuje len 35 miliónov dolárov ročne.