Americký prezident George W. Bush predstavil dlhoočakávanú novú stratégiu pre Irak. Vo včerajšom televíznom prejave oznámil, že už od 15. janurára by malo do konfliktnej krajiny odísť postupne 21 500 vojakov. Ako dlho tam zostanú, neuviedol. Americká vláda takisto poskytne Iraku hospodársku pomoc. Konkrétne pôjde o viac ako jednu miliardu dolárov. Bush však očakáva, že iracká vláda splní svoje sľuby a razantne zakročí proti sektárskemu násiliu a milíciám akejkoľvek náboženskej skupiny. V opačnom prípade stratí podporu Američanov aj samotných Iračanov.
Bush v prejave priznal, že za chyby, ktoré sa v Iraku urobili, berie plnú zodpovednosť. V dlho očakávanom prejave zdôraznil, že iracké a americké jednotky mali posilniť už skôr.
Demokrati sú proti
Proti vyslaniu ďalších vojakov sa ostro postavili demokrati, ktorí pred pár dňami prevzali kontrolu nad Kongresom. Na rozdiel od prezidenta žiadajú postupné stiahnutie všetkých jednotiek. S vyslaním nových vojakov do Iraku nesúhlasia aj niektorí generáli a väčšina Američanov.
Demokrati požadujú, aby iracké vedenie malo väčšiu zodpovednosť za dianie v krajine. "Viac amerických vojakov bráni Iračanom robiť viac. Treba bojovať efektívne a bezpečne sa vrátiť," uvádza sa v spoločnom vyhlásení demokratov. Demokrati chcú už v najbližších dňoch na rokovaniach Kongresu dať hlasovať o rezolúcii, ktorá by odmietla Bushov plán. Rezolúcia nemá pre prezidenta žiadny záväzný charakter, no demokrati by mohli skrížiť jeho plány tým, že by mu neschválili peniaze pre Irak zo štátneho rozpočtu.
S ešte odvážnejším návrhom zákona prišiel demokratický senátor Edward Kennedy, ktorý chce presadiť, aby posilnenie jednotiek odsúhlasil prezidentovi aj Kongres. Ak by mu návrh prešiel, je podľa pozorovateľov veľmi pravdepodobné, že by ho Bush vetoval.
Nové riziká, žiadne záruky
Šéf Bieleho domu vysvetlil, že posilnenie terajších 132-tisíc amerických vojakov je nutnosťou, aby iracká vláda vydržala. Jej kolaps by podľa Busha znamenal, že by Spojené štáty ostali v Iraku dlhšie. "Neúspech v Iraku by bol pre Spojené štáty katastrofou. Následky takéhoto neúspech by boli jednoznačné: radikálni islamskí extrémisti by nabrali na sile a získali nových regrútov," povedal prezident Bush. Väčšina posily by mala smerovať do metropoly Bagdad, ktorou zmieta sektárske násilie. Viac ako štyritisíc vojakov by malo operovať v provincii Anbar, ktorá je údajne baštou prívržencov teroristickej siete Al-Kajdá.
Od začiatku americkej invázie v marci 2003 zahynulo v Iraku vyše tritisíc amerických vojakov, ďalších viac ako 22-tisíc utrpelo zranenia. Bezpečnostní experti varujú, že vyslanie posíl do Iraku prináša nové riziká a žiadne záruky, že násilie ustane. Upozorňujú na to, že Američania už mali v Iraku aj viac vojakov ako teraz, a napriek tomu sa im nepodarilo zabrániť násilným incidentom. Krajinu totiž sužuje zložitý komplex sektárskeho násilia, útoky povstalcov, islamských milícií, ale aj "obyčajnej" kriminality. Podľa prívržencov, posilnením amerických jednotiek v Iraku sa očakáva, že v krátkom čase sa zvýši počet obetí americkej armády. No po mesiaci či dvoch by mohol počet mŕtvych vojakov klesať s tým, ako budú akcie úspešné.