Okupáciu Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy v roku 1968 považuje nemecká kancelárka Angela Merkelová za smutné vyvrcholenie politiky útlaku zo strany Sovietskeho zväzu. Statoční ľudia v Československu podľa nej v ďalších rokoch prispeli k zjednotenej Európe.

Invázia, na ktorej sa podieľali aj jednotky vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky, podľa Merkelovej násilne ukončila hnutie, ktoré presadzovalo socializmus s ľudskou tvárou.

"Z pohľadu spolkovej vlády je to smutné vyvrcholenie politiky útlaku zo strany Sovietskeho zväzu a jeho spojencov," tlmočil dnes pre ČTK názor Merkelovej jej hovorca Steffen Seibert.

Udalosti augusta 1968 je podľa šéfky nemeckej vlády nutné vidieť v súvislostiach s dianím v NDR v roku 1953, Maďarsku v roku 1956 alebo Poľsku v roku 1981. "Všetky tieto veľmi rozdielne historické udalosti majú spoločné to, že sa ľudia za železnou oponou nechceli zmieriť so svojím osudom, ktorý im vnucovali elity komunistickej strany," je presvedčená kancelárka.

Merkelová si myslí, že rok 1968 priniesol aspoň v zárodku požiadavky, ktoré sa potom naplnili v roku 1989, kedy sa presadila vôľa ľudu. Išlo najmä o túžbu prekonať komunistický režim a žiť v demokracii a slobode.

Dnes sú podľa Merkelovej Nemecko aj Európa našťastie zjednotené. "A je úplne jasné, že statoční ľudia v dnešnom Česku a dnešnom Slovensku k tomu prispeli - svojím pasívnym odporom proti okupantom a aktívnym bojom za presadenie Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE - z roku 1975) - že tak dlho vytrvali, až sa predsa len otvorila brána do slobodnej Európy," myslí si šéfka nemeckej vlády.

Jej hovorca dnes tiež pripomenul osud mnohých politických utečencov z Československa, ktorí po okupácii v roku 1968 dostali azyl na západe Nemecka a po roku 1989 sa stali staviteľmi mostov medzi Berlínom, Prahou a Bratislavou.

Prvé hlásenie Československého rozhlasu 21. augusta 1968: