StoryEditor

Putin loboval u pápeža

13.03.2007, 23:00
Posledný sovietsky líder Michail Gorbačov bol prvý, kto po dlhých desaťročiach prerazil múr mlčania medzi tradične pravoslávnym Ruskom a Svätou stolicou. Pozval pápeža na návštevu Moskvy, ktorá sa však nikdy neuskutočnila.

Posledný sovietsky líder Michail Gorbačov bol prvý, kto po dlhých desaťročiach prerazil múr mlčania medzi tradične pravoslávnym Ruskom a Svätou stolicou. V decembri 1989 sa vo Vatikáne stretol s pápežom Jánom Pavlom II. Gorbačov sa odvážil urobiť niečo, čo bolo v časoch komunistického režimu absolútne nepredstaviteľné. Pozval pápeža na návštevu Moskvy, ktorá sa však nikdy neuskutočnila.
O dobré vzťahy so Svätou stolicou sa snažili aj ďalší šéfovia Kremľa Boris Jeľcin a Vladimir Putin. "Čakal som na teba," vítal svojho času Ján Pavol II. vo Vatikáne Jeľcina. Pozvánka do Moskvy však naďalej ležala nedotknutá v pápežovom vatikánskom sídle. Ani od včerajšieho vôbec prvého stretnutia Putina s nástupcom Jána Pavla II. na pápežskom stolci Benediktom XVI. sa však neočakávalo zlepšenie vzťahov medzi Vatikánom a pravoslávnym Ruskom.
Napriek tomu sa súkromná, 25-minútová schôdzka sa niesla vo veľmi pozitívnej atmosfére. "Stretnutie len potvrdilo srdečné vzťahy medzi Svätou stolicou a Ruskou federáciou," uvádza sa vo vyhlásení Vatikánu. Prezident Putin podaroval pápežovi typickú pravoslávnu ikonu a dvojdielnu katolícku encyklopédiu v ruštine. Väčšinu času však obaja hovorili po nemecky. Vatikán takisto uviedol, že sa Benedikt XVI. rozprával so šéfom Kremľa aj o vzťahoch medzi Svätou stolicou a pravoslávnou cirkvou.
Neoblomný patriarcha
Dobrý úmysel totiž neustále naráža na hradbu odporu jedného človeka - vplyvného šéfa ruskej pravoslávnej cirkvi, moskovského patriarchu Alexija II. Patriarcha obviňuje Vatikán z úsilia presvedčiť pravoslávnych, aby prestúpili na katolícku vieru. Viackrát vyhlásil, že pápeža neprijme, kým sa Svätá stolica nevzdá svojej misionárskej politiky. To však experti považujú za veľmi nepravdepodobné.
Neurobil to ani Ján Pavol II., ktorého veľký sen o ceste do Ruska sa nikdy nenaplnil. Patriarcha sa navyše teší čoraz väčšej podpore aj priamo z Kremľa, ktorý si takýmto spôsobom zlepšuje imidž u obyvateľov. Veď k pravoslávnej cirkvi sa hlási 80 percent Rusov a politici v Moskve ju považujú za jeden z pilierov obrodzujúceho sa ruského impéria.
Putin má záujem
Ruský prezident sa však snaží aj o dobré vzťahy s Vatikánom. Schôdzku s Jánom Pavlom II. si dokonca naplánoval hneď na úvod svojej zahraničnej agendy po nastúpení do prezidentského úradu v roku 2000. "Minútu, sekundu po tom, ako sa pápež rozhodne stretnúť s patriarchom, urobím všetko pre to, aby sa návšteva uskutočnila," vyhlásil pred časom Putin. Lídri pravoslávnej cirkvi však pripomínajú, že záujem musí mať predovšetkým samotný patriarcha. Včerajšiu schôdzku Putina s Benediktom XVI. označili za "stretnutie dvoch hláv štátov, ktoré nemá nič spoločné so vzťahmi medzi katolíckou cirkvou a ruskou pravoslávnou cirkvou".
Apoštolský nuncius v Rusku Antonio Mennini, naopak, považuje schôdzku za "ekumenický pokrok". Všetci sa však zhodnú v názore, že žiadne veľké zmierenie sa zatiaľ nekoná. Obe strany už totiž jedinečnú príležitosť na uzavretie priateľstva mali a nevyužili ju, z veľkej časti aj kvôli nepriaznivej politickej konštelácii. V čase, keď na Petrovom stolci dlhých 27 rokov sedel prvý a doteraz aj posledný slovanský pápež, Ján Pavol II.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
26. apríl 2024 09:11