Ukrajina, Krym, Sýria a Stredoafrická republika majú všetky jeden spoločný menovateľ - prítomnosť ruských žoldnierov.
Vágnerová spoločnosť, na ktorej pôsobenie v Afrike poukázala júlová smrť troch novinárov, ktorí išli jej praktiky skúmať, má väzby na ľudí blízkych Putinovi.
Pre Kremeľ sú jej operácie výhodné, nikto však presne nevie, ako presne skupina funguje.
V júli odcestovali do Stredoafrickej republiky traja ruskí novinári, aby pokrývali aktivity žoldnierov s väzbami na Kremeľ v Afrike, Sýrii a ďalších vzdialených kútoch sveta.
O tri dni neskôr ich objavili mŕtvych. Podľa oficiálnych zdrojov ich zastrelili zlodeji na ceste. V ten istý deň však tadiaľ prešlo niekoľko cestovateľov bez väčších problémov.
Hlavná ruská polovojenská organizácia
Novinári išli do bývalej francúzskej kolónie, aby skúmali fungovanie hlavnej ruskej polovojenskej organizácie - Vágnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti, v západných médiách nazývaná ako Wagner group.
Neboli prví, komu sa záujem o jej činnosť nevyplatil. O život totiž rovnako ako trojica novinárov prišiel tento rok v apríli novinár Maxim Borodin. Vágnerovej skupine dal meno jej vodca, ruský exspravodajca Dmitrij Utkin (s vojnovou prezývkou Vágner), a je napojená na muža z blízkeho okolia prezidenta Vladimira Putina.
Vražda novinárov pritiahla svetovú pozornosť nielen k úlohe ruských žoldnierov vo svete, ale aj ruskej snahe opäť získať v Afrike vplyv, ktorý si Moskva udržiavala počas studenej vojny.
Kremeľ tu nadväzuje početné diplomatické styky. Naposledy v novembri minulého roka ponúkol sudánsky líder Omar al-Bašír Putinovi možnosť vytvoriť vojenskú základňu na pobreží Červeného mora.
O asistenciu ruských vojakov a poradcov požiadali v uplynulých mesiacoch aj zástupcovia neoficiálnej líbyjskej vlády. Rusi tak posielajú do krajiny "asistenčnú pomoc". Objavili sa však aj správy, že rusky hovoriaci vojaci sú už na mieste. K armáde však nepatria. Sú pravdepodobne členmi niektorého z ruských žoldnierskych spolkov.
"Praktická spolupráca"
Do Stredoafrickej republiky sa Rusi začali "vracať" vlani v októbri, keď sa ruský minister zahraničia Sergej Lavrov stretol v Soči s prezidentom Faustinom-Archangom Touadérom, aby prerokovali "potenciálne partnerstvá pri ťažbe nerastných zdrojov" a ďalšiu "praktickú spoluprácu". Už v januári potom začali prichádzať správy o ruských vojakoch v krajine.
Kremeľ v rámci budovania vzájomných vzťahov a oficiálne kvôli pomoci pri stabilizácii regiónu, ktorú vykonáva aj v Sýrii, vyslal do krajiny 175 inštruktorov. Podľa Moskvy je medzi nimi päť vojakov, zvyšok sú civilisti. Hoci neexistujú preukázateľné dôkazy, rad analytikov tvrdí, že spomenutí civilisti sú v skutočnosti príslušníkmi Vágnerovej skupiny.
Inštruktori boli podľa OSN zhodou okolností vyslaní do mesta Sibut, ktoré leží neďaleko miesta, kde zomreli už spomenutí traja ruskí novinári.
Vo vzduchu visí otázka, či je Vágnerová spoločnosť skutočne legitímne súkromnou spoločnosťou. Nemá oficiálne telefónne číslo, kancelárie, ani webové stránky. Niektorí experti veria, že ide iba o zásterku, ako môže Rusko viesť vojenské operácie, bez toho, aby sa k nim muselo hlásiť.
Vzťahy s Kremľom neexistujú
Podľa ruských médií sú žoldnieri Vágnerovej skupiny najímaní na rad úloh - v Sýrii napríklad strážia ropné polia. Previazanosť s Kremľom je čisto špekulatívna, a to aj napriek tomu, že žoldnieri z Vágnerovej skupiny môžu trénovať v objektoch ruského ministerstva obrany.
Skupina je podľa mnohých zdrojov spojená s podnikateľom Jevgenijom Prigožinom, mužom prezývaným "Putinov šéfkuchár".
Oligarcha a majiteľ mnohých reštaurácií, do ktorých Putin s obľubou vodil zahraničné návštevy, je zároveň podľa USA aj postavou stojacou za spoločnosťou Internet Research Agency, ktorá mala ovplyvňovať americké prezidentské voľby. Preto je Prigožin, rovnako ako Utkin a celá Vágnerová skupina, od roku 2016 na sankčnom zozname Spojených štátov.
Je však zložité preukázať akékoľvek prepojenie Prigožina s Vágnerovou spoločnosťou. Jediné, čo ho prepája s ďalšími firmami okrem reštaurácií, sú rovnakí manažéri, niekoľko telefónnych čísel, IP adries a pár väzieb, vysvetlil pre denník New York Times vo februári tohto roku novinár Denis Korotkov.
Aj podľa neho je však využívanie armády žoldnierov pre Kremeľ extrémne výhodné. Nemusí totiž podávať správy o žiadnych aktivitách, ktoré sa netýkajú činnosti vojenského personálu.
Američania skupinu vinia z vysielania vojakov na Ukrajinu do Doneckej a Luhanskej oblasti, oficiálne však neboli žoldnieri ani tam.
Podľa petrohradského serveru Fontánka je jedným z hlavných ak nie najväčších finančných zdrojov skupiny podiel z predaja ropy, ktorú strážia napríklad v Sýrii. Podobne tomu môže byť aj v Stredoafrickej republike.
Straty nie sú
"Máme k dispozícii iba dáta o ruských vojakoch. Nedisponujeme žiadnymi ďalšími údajmi o Rusoch, ktorí môžu byť v Sýrii," uviedol vo februári tohto roku hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Rovnako reagoval aj na otázku vtedy neznámych síl na Kryme a východnej Ukrajine v roku 2014. Hoci Moskva spočiatku tvrdila, že išlo o dobrovoľníkov, ktorí boli na dovolenke, neskôr prezident Putin priznal, že išlo o vojakov.
V Sýrii sa nachádzajú v súčasnosti stovky žoldnierov, ktorí nie sú súčasťou vládnych síl a preto o nich nemusí Kremeľ nijako informovať ani ich počítať do strát.
Aj napriek tomu, že počas ukrajinskej krízy v roku 2015 Kremeľ presadil zákon, podľa ktorého vojenské straty zostávajú utajenou informáciou, pohreby vojakov zabitých v boji musia mať stále oficiálne náležitosti a tým pádom sa utajujú horšie ako pohreby žoldnierov.
Ak by bola Vágnerová skupina na výplatnej listine Kremľa, ďalšou výhodou jej nasadenia by bol aj fakt, že oficiálne náklady na vedenie vojnových konfliktov by boli nižšie ako tie skutočné.
Pozrite si archívny rozhovor o situácii v Rusku s Alexandrom Dulebom