Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
03.09.2018, 15:15

Srbsko a Kosovo zvažujú, že si vymenia územia. Bude to znamenať vojnu, hrozia nacionalisti

Srbský aj kosovský prezident nápad otvorene podporili.

Srbsko a Kosovo zvažujú, že si vymenia územia. Bude to znamenať vojnu, hrozia nacionalisti
Zdroj: TASR/AP

S tým, ako sa blíži bruselská schôdzka srbského prezidenta Aleksandara Vuciča s jeho kosovským náprotivkom Hashimom Thacim, znejú špekulácie o prípadnej vzájomnej územnej výmene stále hlasnejšie.

Má to bezpochyby logiku. Na severe Kosova stále žijú Srbi, ktorým rozhodne nevyhovuje počúvať príkazy zo 40 kilometrov vzdialenej kosovskej metropoly Prištiny. Ak by Kosovo toto Srbmi obývané územie odovzdalo, dostalo by naopak oblasť Preševského údolia, kde pre zmenu žijú na srbskom území kosovskí Albánci a proti správe z Belehradu sa vytrvalo búria.

Takže, obe strany si podajú ruky a bude naveky pokoj? Tak jednoduché to zase nie je.

Aké sú riziká

Z doterajších správ vyplýva, že obaja prezidenti chcú na piatkovom spoločnom stretnutí so šéfkou úniovej diplomacie Federicou Mogheriniovou o korekcii hraníc hovoriť.

Európska únia nemá na túto vec úplne vyhranený názor. Napríklad Nemecko nápad rezolútne odmieta, kancelárka Angela Merkelová uviedla, že prekresľovanie hraníc neprichádza do úvahy. "Existujúce hranice na Balkáne by mali byť nedotknuteľné," vyhlásila Merkelová s tým, že je potrebné to stále opakovať, pretože sa množia snahy o revíziu územného usporiadania nepokojného a etnicky rozdeleného regiónu.

Lenže Vučic aj Thaci nápad otvorene podporili. Takže západní diplomati síce dávajú najavo určitú rezervovanosť a varujú pred možnými rizikami, ale nechcú diskusiu oboch štátnikov nejako zásadne torpédovať. "Nežijeme predsa len v ideálnom svete, toto je predsa Balkán, takže stojí za to sa na ten nápad aspoň pozrieť," citoval denník Politico jedného z bruselských diplomatov.

Riziká sú z pohľadu Európskej únie zrejmé. Zmena hranice by zrejme potešila Moskvu, ktorá by mala ďalšie argumenty, prečo by mal svet akceptovať jej zvrchovanosť nad Krymom s prevažne ruským obyvateľstvom. Je to tiež precedens pre celý Balkán. Mohlo by to povzbudiť srbských politikov v etnicky rozštiepenej Bosne, aby zintenzívnili svoju snahu odtrhnúť sa od moslimsko-chorvátskeho zvyšku krajiny.

Bruselskí diplomati napriek tomu nápad nepochovávajú. Európska komisia sa obmedzila na neutrálne vyhlásenie, že Kosovo a Srbsko by sa mali ďalej sústrediť na "hľadanie udržateľnej realistickej vízie, ktorá by bola v súlade s medzinárodným právom".

Washington nie je proti

Jedným z dôvodov ich opatrného postoja sú tiež úvahy, že návrhu na územné vyrovnanie je naklonený aj americký prezident Donald Trump. "Normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom je kľúčová pre stabilitu celého regiónu," uviedla vo vyhlásení americká diplomacia.

Dôležitá je pre obe krajiny aj podpora Rakúska, ktoré spájajú k Balkánu historické väzby a tento polrok Európskej únii predsedá. Zrejme aj preto sa Federica Mogheriniová rozhodla nevypočuť skeptické hlasy mnohých európskych politikov a chce dať rozhovorom o výmene území šancu.

Schôdzka v Bruseli bude skôr informačná. O pár dní neskôr, počas návštevy kosovskej Mitrovice, rozdeleného mesta s albánskou aj srbskou populáciou, chce byť Vučić konkrétnejší. Predstaví svoj plán v detailoch.

Pozrite si zábery Mitrovice z dronu:

Ešte zostáva domáca opozícia z oboch strán. Kým Srbi už vzhliadajú k budúcemu členstvu v Únii a sú skôr ústretoví, na kosovskej strane zostávajú bojovne naladení nacionalisti. "Bude to znamenať vojnu," pohrozil premiér Ramush Haradinaj, rozhodný odporca akéhokoľvek vyjednávania so Srbskom.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.