Má význam zjednotiť dĺžku pracovného času v štátoch Európskej únie?
-- Nie. Nevidím dôvod, prečo by mal Brusel takúto vec riešiť. Každá krajina by si mala stanoviť taký pracovný čas, aký jej vyhovuje.
Nie je to dobré napríklad kvôli voľnému pohybu pracovnej sily?
-- Sčasti to má význam. Ale dĺžka pracovného času skôr súvisí s rozvojom ekonomiky a hospodárskym rastom krajiny. Čím viac sa pracuje, tým viac pracovné sily vyprodukujú. Potom rastie hrubý domáci produkt, rozvíja sa ekonomika. Zjednocovať pracovný čas tak, že by sa skrátil, to by malo zlý dosah na ekonomiku Slovenska.
Robí Slovákom problémy prispôsobovať sa pracovnému času zaužívanému v tej-ktorej krajine?
-- Závisí to od toho, či tento pracovný čas bude kratší alebo dlhší. Typickým príkladom môže byť posielanie pracovníkov zo stavebných firiem napríklad do Nemecka. Zamestnanci, ktorí robia na subdodávateľských prácach v Nemecku, sa musia prispôsobiť podmienkam tejto krajiny. Pre slovenských robotníkov je však lepšie odpracovať viac hodín, keď sa im zaplatia nadčasy. Problém s prispôsobením určite nemajú. Ale menej hodín pre nich znamená menej zarobených eur.
Aký týždenný pracovný čas považujete za optimálny z hľadiska zamestnanca i zamestnávateľa?
-- Týždenný pracovný čas by sa mal ponechať na dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom a nemal by to zákon regulovať. Podchytené by to však malo byť v zmluve.
Podľa prieskumov v EÚ takmer polovica firiem s viac ako desiatimi zamestnancami využíva flexibilný pracovný čas. Ako je to na Slovensku?
-- U nás právny systém podchytil flexibilný pracovný čas až prednedávnom. Preto sa veľmi zatiaľ nevyužíva. Zhruba menej ako päť percent slovenských zamestnávateľov využíva zamestnávanie pracovníkov na flexibilný pracovný čas. Potrebuje to ešte trocha osvety. Slováci sú však v Európe známi ako dobrí a veľmi adaptabilní zamestnanci. Prispôsobiť sa flexibilnému pracovnému času im určite problém neurobí.