Poslanci Európskeho parlamentu včera zamietli decembrovú dohodu európskych lídrov o rozpočte EÚ na obdobie 2007 až 2013. Podľa nich vyjednaná suma 862 miliárd eur nezaručuje "že rozpočet únie povedie k vyššej prosperite, konkurencieschopnosti, solidarite, kohézii a bezpečnosti". Proti dohode hlasovali aj slovenskí poslanci. Stotožnili sa s rezolúciou, ktorá hovorí o neplnení záväzkov voči novým členským štátom. Líder európskych socialistov Martin Schulz výkonnému predsedovi EÚ, rakúskemu kancelárovi Wolfangovi Schüsselovi, vyčítal, že decembrový summit znížil výdavky na zamestnanosť a hospodársky rast o 35 miliárd eur. Európsku komisiu parlament vyzval, aby neoznačovala za úspech dohodu o rozpočte, ktorá znížila návrh EP z júna minulého roka o 180 miliárd eur.

Vlastné zdroje
Šéf európskej exekutívy José Manuel Barroso prisľúbil, že EK čoskoro predstaví zmierovací návrh, ktorý by mal zohrať kľúčovú úlohu pri májovom hlasovaní EP o definitívnej verzii . Poslancov varoval, aby rozpočet príliš neblokovali, inak by mohli ohroziť čerpanie financií pre nové členské štáty. Napätie, ktoré už viac ako pol roka sprevádza rokovania o rozpočte, viedlo Schüssela včera k návrhu o vlastných zdrojoch únie. "Národné rozpočty majú s financovaním európskeho čoraz väčšie problémy. Komisárka Benita Ferrerová-Waldnerová alebo vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Javier Solana predsa nemôžu prosiť o peniaze na mierotvorné pôsobenie EÚ vo svete," rozhorčoval sa Schüssel. Ten chce otázku možnej európskej dane zaradiť do plánovanej revízie rozpočtu v roku 2008. Parlament jeho iniciatívu, ktorá preberá starší návrh belgickej vlády, privítal. V prípade vytvorenia európskej dane, ktorá by zabezpečila vlastný prílev peňazí, by získal EP výraznú kontrolnú moc, ktorá by mu po roku 2009 umožnila otvoriť otázku ústavy.

Nie referendám
Britský liberál Andrew Duff a predstaviteľ rakúskych zelených Johannes Voggenhuber predstavili správu o tom, ako ďalej s európskou ústavou. Podľa parlamentu, ktorý ústavu schválil, prišiel čas na to, aby sa Európania rozhodli, čo ďalej s ústavou. EP má byť podľa autorov správy miestom, kde sa Európania dohodnú na ďalšom postupe. "Je jasné, že nepôjdu proti vlastnému hlasovaniu," uviedol pre HN anonymný pozorovateľ z diplomatického prostredia. Od francúzskeho a holandského všeľudového hlasovania sa v EÚ zrodilo niekoľko scenárov na oživenie euroústavy. Francúzsky minister vnútra Nicolas Sarkozy si želá skôr jeho skrátenie a schválenie vládami a parlamentmi členských krajín. Eurospravodajca Voggenhuber však varuje pred akýmkoľvek pokusom ústavu čiastočne upraviť a dať ju znova do ľudového hlasovania. Podľa neho čo bolo možné v Írsku a Dánsku sa nedá urobiť vo Francúzsku. Nemecká kancelárka Angela Merkelová je odhodlaná presadiť ústavu - okrášlenú deklaráciou o sociálnom rozmere Európy - v súčasnej podobe.

Prepracovať a čakať
Podľa EP jedinou schodnou cestou na záchranu dokumentu je jeho prepracovanie. To by sa malo diať v konzultácii s národnými parlamentmi členských krajín. Správa EP preto navrhuje predĺžiť "čas na premýšľanie", na ktorom sa dohodli európski lídri vlani v júni až do roku 2007. V Holandsku a Francúzsku bude po voľbách. Politici budú mať podľa spravodajcov EP viac odvahy vrátiť sa k dokumentu. Výsledkom práce by malo byť nové, tentoraz celoeurópske referendum v termíne európskych volieb roku 2009.