Zosnulý pápež Ján Pavol II. vo svojom testmente, ktorý včera zverejnil Vatikán, naznačil, že v roku 2000 zvažoval odstúpiť z úradu najvyššieho biskupa a rozmýšľal aj o tom, aby ho pochovali v rodnom Poľsku. Do Ríma medzitým prúdili ďalšie státisíce pútnikov, ktorých počet by sa počas dnešného pohrebu (začína sa o 10.00 hod.) mohol zvýšiť až na päť miliónov. Na svojom piatom rokovaní sa zišla aj kongregácia kardinálov pripravujúca pohreb a voľbu nového pápeža - konkláve.
Pohreb bude najväčším zhromaždením ľudí v modernej histórii, v Ríme sa schádzajú aj štátnici z vyše stovky krajín. S pápežom sa medzi medzi prvými z politickej elity rozlúčil americký prezident George W. Bush a jeho predchodcovia Bill Clinton a George Bush starší. Telo Jána Pavla II. bolo do včera večera vystavené v Bazilike sv. Petra a úrady nakoniec pustili do rady čakajúcich aj ďalších veriacich. No nakoniec dvere baziliky zatvorili podľa plánu a státisíce pútnikov tak nedostali možnosť sa so svojím pápežom rozlúčiť.
Posledná vôľa
Testament začal Ján Pavol II. písať už v roku 1979, krátko po svojom zvolení do úradu hlavy katolíckej cirkvi. V 15-stranovej poslednej vôli pápež žiada, aby všetky jeho osobné poznámky spálili (čo nie je nezvyklé, urobil tak jeho predchodca Pavol VI.), a že po sebe nezanecháva žiadny hmotný majetok. Testmanent dokazuje, ako pápež veril, že cirkev dovedie do nového tisícročia, čo bolo aj jeho misiou. V roku 2000 sa však pohrával s otázkou odstúpenia. "Dúfam, že Pán mi pomôže pochopiť, do ktorého okamihu musím pokračovať v mojej službe, do ktorej ma povolal 16. októbra 1978." Práve v tom čase sa stav Svätého Otca výrazne zhoršil. Na smrť myslel pápež obzvlášť v roku 1981 po neúspešnom pokuse o atentát Turka Aliho Agcu, veril, že atentátu zabránil Boh. "Boh tento život predĺžil, v istom zmysle mi dal dar nového života." Na viacerých miestach Ján Pavol hovorí, že svoj život zveril do rúk Božích a Panny Márie.
V testamente menuje iba tri osoby: svojho verného tajomníka Dziwisza, vo Vatikáne známeho ako Don Stanislaw, zosnulého poľského kardinála Stefana Wyszinského a Elia Toaffa, hlavného rabína mesta Rím, keď pápež v roku 1986 navštívil mestskú synagógu. Otázka spálenia jeho poznámok (má na to dozrieť Stanislaw Dziwisz) a miesta pohrebu sú jedny z mála častí, ktoré sa netýkajú duchovného rozmeru a filozofie pontifika. V sekcii napísanej v roku 1982 kardinálov žiada, aby "uspokojil v najväčšej možnej miere" túžby krakovského kardinála a poľskej biskupskej konferencie. O dva roky neskôr túto pasáž zmenil s tým, že sa kardináli názorom poľských biskupov nemusia cítiť zaviazaní.
Na záver ďakuje rímskokatolíckej cirkvi, iným náboženstvám, najmä židom, ako aj umelcom, vedcom a politikom za podporu počas jeho pontifikátu.
Prísna bezpečnosť
Milióny veriacich, desiatky či stovky štátnikov sú veľkou výzvou pre talianske bezpečnostné zložky. V okolí mesta sú rozmiestnené protilietadlové strely, vojenské člny monitorujú rieku Tiber a lode vybavené raketami strážia talianske pobrežie. Prevádzku ukončilo až do piatkového večera aj jedno z letísk, nad mestom vyhlásili bezletoú zónu, väčšina komerčných letov bola zrušená. Mesto strážilo 6 500 policajtov a vojakov. Úrady zakázali používanie automobilov, uzavreli sa úrady, školy aj väčšina obchodov.