V utorok ráno bol vedúci katedry germanistiky zastrelený pri ceste na Bagdadskú univerzitu. Jedna guľka trafila šesťdesiatjedenročného pedagóga do hlavy, druhá zasiahla srdce. Jeho zástupca Muafak Almúsí je úplne vyvedený z miery. "Profesor bol pokojný, rozumný muž, nemal nepriateľov a nikto sa mu nevyhrážal," povedal pre agentúru DPA.
To, čo sa stalo profesorovi germanistiky, nie je v Iraku po Saddámovi Husajnovi ojedinelé. Za uplynulé dva roky bolo zavraždených 15 profesorov Bagdadskej univerzity, zastrelených bolo i 13 docentov či profesorov islamskej univerzity Al-Mustanziríja. Aj na ďalších vysokých školách v hlavnom meste sa stále znovu objavujú čierne listiny s menami zavraždených profesorov či docentov.
"Je to koniec morálky," zhŕňa situáciu zástupca vedúceho katedry germanistiky. Docenti a profesori sa musia obávať o svoj život, prednášky odpadajú alebo sú z bezpečnostných dôvodov menené. Kedysi končili semináre až o 20. hodine, teraz musia skončiť o 14., najneskôr o 15. hodine, lebo kvôli zákazu vychádzania musia študenti prísť včas domov.
Na katedre germanistiky je v súčasnosti zapísaných 400 študentov. Pritom bola práve pomocou peňazí z Nemecka obnovená knižnica, úplne vykradnutá a vypálená po vpáde amerických jednotiek. Z Nemecka bolo do Bagdadu darovaných 11-tisíc kníh. Podmienky, za akých musia docenti vyučovať, sú "katastrofálne", sťažuje sa profesor nemčiny Almúslí. Jazykové skriptá pochádzajú z roku 1960. "Vtedy predsa ešte existovali dva nemecké štáty a východonemecká marka."
Aj na univerzite Al-Mustanziríja panuje stiesnená nálada. Je to najstaršia vysoká škola v Bagdade, v roku 1324 ju založil predposledný chalífa z dynastie Abbásovcov. Jej študenti sa vyhýbajú poznámkam o terajšej situácii na univerzite a študentky rýchlo odvracajú zahalené hlavy. "Univerzita sa zmenila na miesto náboženských konfliktov," sťažuje sa profesor politológie, ktorý nechce uviesť svoje meno. "To, čo bolo kedysi sunnitské, potom baasistické, je dnes šíitské," dodáva.
Ostré spory sa odohrávajú najmä medzi právnikmi, hovorí Ádil Kajár, poradca orientálneho ústavu v Hamburgu a profesor na parížskej Sorbonne. Na pár mesiacov sa vrátil na "svoju univerzitu", aby pomohol pri vypracúvaní nových študijných plánov. Mnohí by chceli, aby sa vyučovalo islamské právo šaríja, vysvetľuje Kajár. Potom ukazuje na automobil stojaci na okraji univerzitného areálu. Vozidlo je prevŕtané guľkami a má zatiaľ zostať na mieste ako výstraha. Každý profesor nosí na sebaobranu zbraň. I Kajár má v taške pištoľ. Riešiť konflikty sa tu nikto v minulosti neučil, vysvetľuje profesor s európskymi skúsenosťami. Novozískaná sloboda je vraj pre mnohých z 30-tisíc študentov univerzity Al-Mustanziríja lákavým podnetom na vyskúšanie toho, kde sú hranice. A nezľaknú sa ani nebezpečenstva prekračovať ich silou zbraní.