Ministri financií siedmich priemyselne najvyspelejších krajín a Ruska dosiahli historickú dohodu o zmiernení svetovej chudoby, keď najchudobnejším zadlženým krajinám (najmä v subsaharskej Afrike) odpustili 100 percent dlhu. Po sobotňajšom zasadnutí ministrov financií G8 v Londýne to oznámil britský minister Gordon Brown. Dohodu nazval "novým vzťahom medzi bohatými a chudobnými krajinami". "Nie je čas na strach, nastal čas odvahy," dodal Brown. Plán navrhnutý Britániou sa podarilo uskutočniť po tom, čo mu v piatok dala zelenú aj administratíva amerického prezidenta Georgea W. Busha. Americký minister financií John Snow hovoril o "úspechu historických rozmerov".
Podľa rozhodnutia krajín G8 sa celkové odpustenie dlhu vo výške 40 miliárd USD týka 18 krajín a ide o ich pohľadávky Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Africkej rozvojovej banky. Tieto štáty tak ušetria 1,5 miliardy až dve miliardy dolárov ročne, ktorými dlh splácali, informovala BBC. Brown zároveň oznámil, že ďalších 20 krajín môže počítať s odpustením dlhov, ak sa im podarí zlepšiť povesť v súvislosti s ich politickými a hospodárskymi systémami, a najmä budú efektívnejšie v potláčaní korupcie.

Svet dohodu víta
Humanitárne organizácie krok najbohatších krajín privítali, no hovoria iba o začiatku. "Dohoda o odpustení dlhov je veľmi dobrou správou pre ľudí zo spomínaných 18 krajín, ktorí to okamžite pocítia. Na rozdiel od ľudí asi zo 40 ďalších krajín, ktorí by si tiež zaslúžili úplné odpustenie dlhov," povedala BBC Romilly Greenhillová z organizácie ActionAid. Max Lawson z organizácie Oxfam nazýval americký postoj "zbabelým", musel svoj názor upraviť. "Sme spokojní, ide o veľký krok vpred," tvrdí Lawson.
Krajiny tretieho sveta rozhodnutie tiež vítali, hoci ugandský minister informácií Nasaba Buturo francúzskej agentúre AFP povedal, že "iniciatíva mala prísť už včera". Známy bojovník za ľudské práva a proti chudobe, juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu, v rozhovore pre BBC News 24 priznal, že africký kontinent má priveľa skorumpovaných lídrov, no jedným dychom dodal: "Nezabudnite, že Západ niektorých lídrov podporoval, lebo sa mu to hodilo."

Neľahké turné
Britský premiér Tony Blair včera začal európske turné, ktoré sa zameria práve na spomínanú iniciatívu G8, ale aj dosiahnutie kompromisu o klimatických zmenách a, samozrejme, o euroústave (keďže Británia nielenže predsedá G8, ale od júla aj EÚ). Dnes sa v Moskve stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a v Nemecku bude večerať s nemeckým spolkovým kancelárom Gerhardom Schröderom. Zajtra navštívi predsednícku krajinu únie Luxembursko a následne sa stretne v Paríži s francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom.
Rokovania o Afrike však dozaista nebudú ľahké. Británia má totiž odvážnejšie plány než odpísanie dlhu, chce zdvojnásobiť medzinárodnú humanitárnu pomoc tomuto kontinentu. Minister Brown uviedol, že Británia v budúcich desiatich rokoch bude každoročne prispievať na likvidáciu dlhu najchudobnejších krajín sumou od 700 do 960 miliónov USD, Spojené štáty budú poskytovať 1,3 až 1,75 miliardy USD a Nemecko 700 až 950 miliónov USD.
Tom Cargill, analytik z britského Kráľovského inštitútu pre medzinárodné otázky, CNN povedal, že Rusko sa napríklad "Afrikou vôbec nebude zaoberať". Rusko je pritom predsedníckou krajinou G8 po Británii a zrejme sa zameria na bezpečnostné otázky, Strednú Áziu a východnú Európu. Francúzsko a Nemecko síce sľubujú podporu britskému plánu získať 50 miliárd dolárov ročne predajom obligácií na svetových kapitálových trhoch, no Francúzsko by to chcelo urobiť pomocou medzinárodnej leteckej dane. Konkrétne kroky od Schrödera zas nemožno očakávať kvôli blížiacim sa voľbám v krajine. Aj Washington britskú "medzinárodnú finančnú iniciatívu" zatiaľ odmieta.