Angela Merkelová sa už nebude uchádzať o post predsedníčky Kresťanskodemokratickej únie (CDU). Informuje o tom internetový portál denníka Spiegel.
Merkelová sa pôvodne chcela zúčastniť súboja o predsednícku funkciu strany na kongrese v decembri v Hamburgu. Po víkendových parlamentných voľbách v Hesensku však svoj zámer prehodnotila. Hlavným dôvodom jej rozhodnutia sú neuspokojivé výsledky strany.
CDU síce v Hesensku zvíťazila, ale dosiahla najhorší výsledok od roku 1966.
Skončí aj ako kancelárka
Merkelová po skončení terajšieho volebného obdobia v roku 2021 nechce opätovne kandidovať ani do Spolkového snemu. Tým pádom nebude znovu ani kancelárkou.
Dlhoročná šéfka nemeckej vlády to dnes podľa agentúry AFP povedala grémiu kresťanských demokratov. O funkciu v rámci Európskej únie nemá záujem.
Aj keď by Merkelová na čele vlády konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD) rada zostala až do najbližších riadnych volieb, nie je isté, či sa tak stane.
V súčasnej situácii je totiž možné, že sa SPD, ktorá rovnako ako CDU/CSU dramaticky oslabuje, rozhodne z kabinetu odísť skôr.
Súčasný obraz nemeckej vlády je podľa Merkelovej (CDU) neprijateľný a musia prísť zmeny. Kancelárka to dnes povedala na tlačovej konferencii v Berlíne.
Merkelová, ktorej strana v posledných mesiacoch výrazne stráca na podpore, dnes vyjadrila presvedčenie, že je potrebné začať novú kapitolu.
Svojim krokom chce umožniť vláde, aby sa sústredila na svoju prácu, a CDU, aby si našlo vedenie, ktoré ju privedie k ďalším úspechom v budúcnosti. O žiadnu ďalšiu politickú funkciu sa uchádzať nechce.
Angela Merkelová sa v roku 2005 stala vôbec prvou ženou v úrade nemeckého kancelára. V parlamentných voľbách zvíťazila so svojou stranou štyrikrát po sebe a v dejinách povojnového Nemecka sa vyrovnala Konradovi Adenauerovi a Helmutovi Kohlovi.
Jej Konzervatívna únia CDU/CSU prepadla v minuloročných parlamentných voľbách, pri ktorých zaznamenala najhorší výsledok od roku 1949. Vládna koalícia v Berlíne, ktorej zostavovanie trvalo rekordnú dobu, je podľa mnohých komentárov zatiaľ príliš rozhádaná a nepôsobí dobrým dojmom.
V CDU sa v poslednej dobe začalo potichu hovoriť o tom, či by Merkelová mala v decembri znovu kandidovať do čela strany. Politička až do dnešného dňa dávala najavo, že s tým počíta, a preto sa skôr očakávalo, že by sa vedenia strany mohla vzdať až o ďalšie dva roky, tak aby nový šéf CDU stranu viedol do parlamentných volieb v roku 2021.
Kandidátov na uvoľnenú stoličku je viac
Kto dlhoročnú predsedníčku nahradí, zatiaľ nie je jasné. Už skôr sa špekulovalo, že by sa o post mohla uchádzať niekdajšia sárska premiérka a súčasná generálna tajomníčka CDU Annegret Krampová-Karrenbauerová, ktorá je považovaná za spojenkyňu Merkelovej, alebo minister zdravotníctva Jens Spahn, ktorý je naopak vnímaný ako silný názorový odporca kancelárky.
O funkciu by mohol mať záujem aj šéf vlády najľudnatejšej spolkovej krajiny Severného Porýnia-Vestfálska Armin Laschet, podľa denníka Bild chce kandidovať exposlanec CDU Friedrich Merz.
"Zvládneme to"
Merkelová už roky patrí medzi najobľúbenejších a najdôveryhodnejších nemeckých politikov a jej vládu majú Nemci spojenú s érou hospodárskej stability a prosperity. Navyše je jednou z najdôležitejších osôb v krajinách Európskej únie a jej úloha sa ešte posilnila po britskom hlasovaní o odchode z EÚ. V poslednej dobe však jej pozíciu značne pošramotila migračná kríza.
Ešte v auguste 2015 jej podľa prieskumov dôverovalo 67 percent Nemcov. Potom však prišla jej veta "Zvládneme to!" ( "Wir schaffen das!"), ktorou najmocnejšia žena Európy reagovala na veľký príliv utečencov do Nemecka, a jej podpora začala klesať.
Kvôli migračnej kríze sa dostávala Merkelová do sporu aj so sesterskou CSU a s jej šéfom Horstom Seehoferom. Ich letný spor dokonca ohrozoval samotnú existenciu vlády veľkej koalície CDU/CSU a SPD.
Kabinetu tiež neprospela kauza okolo šéfa civilnej kontrarozviedky Hansa-Georga Maassena, ktorý musel funkciu opustiť po tom, čo po vražde Nemca v Chemnitzi, z ktorej boli podozriví traja prisťahovalci, spochybnil informácie, že v meste sa okrem následných demonštrácií odohral aj útok na cudzincov.
"Kohlovo dievča"
Politička prezývaná kedysi "Kohlovo dievča" stúpala od začiatku 90. rokov na straníckom rebríčku a na jeseň 1998 sa vyšvihla do pozície generálnej tajomníčky strany.
Na jar 2000 sa stala predsedníčkou CDU, ktorá v tom čase čelila afére okolo tajných kont niektorých predstaviteľov a voľba neopozeranej tváre mala symbolizovať "nový začiatok". V roku 2002 však ešte musela prenechať miesto volebného lídra Edmundovi Stoiberovi z CSU.
O tri roky neskôr už však konzervatívci svoju predsedníčku postavili ako vyzývateľku sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera. Voľby skončili patom, Merkelovej sa však podarilo dohodnúť s SPD na vytvorení veľkej koalície, do ktorej čela zasadla.
Z úradu kancelárky ju SPD nedokázala zosadiť ani vo voľbách v septembri 2009, kedy Merkelová do koalície vzala liberálov z FDP, s ktorými absolvovala svoje druhé funkčné obdobie.
Tretie voľby na čele CDU vyhrala jasne v septembri 2013, a v decembri sa potom opäť stala líderkou veľkej koalície.
Pozrite si archívny rozhovor v HNtelevízii s europoslancom Borisom Zalom pred minuloročnými parlamentnými voľbami v Nemecku: