Podľa prieskumu verejnej mienky sociologického inštitútu VCIOM si viac ako polovica dnešných Rusov myslí, že zohral v dejinách krajiny pozitívnu úlohu. Len 27 percent vníma "vodcu všetkých národov" negatívne ako krutého, neľudského tyrana, ktorý nesie vinu za smrť miliónov nevinných ľudí. Takmer polovica respondentov sa však nazdáva, že nech by sa Stalin dopustil akýchkoľvek chýb, najdôležitejšie je víťazstvo Sovietskoho zväzu vo Veľkej vlasteneckej vojne (2. svetovej) pod jeho vedením a dvadsať percent dodáva, že na udržanie poriadku počas vyostreného triedneho boja bolo treba krutého vládcu.
V deň okrúhleho výročia jeho smrti je Stalin v Rusku všadeprítomný. Nielen v tlačených a elektronických médiách, ktoré sa na 5. marec dôkladne pripravili, ale aj v centre Moskvy, kde otvorili výstavu Rok 1953. Medzi minulosťou a budúcnosťou. Tá sa zamerala na posledné roky jeho vládnutia, od oslavy jeho sedemdesiatin až do rozhodnutia strany z roku 1961 vyniesť jeho telo z mauzólea. Medzi exponátmi sú aj osobné veci generalissima, predmety z "dače", kde prežíval posledné chvíle života opradené fámami, dokumenty z jeho súkromného archívu, darčeky vodcovi a tiež posmrtná maska. "Zachovalo sa asi 400 vecí Stalina, nestarali sa o ne dobre. Stalin bol skromný človek," povedala pre internetový denník Utro členka Štátneho archívu RF Oľga Edeľmanová.
Stalin je v Rusku stále aktuálny. "Bohužiaľ,l 50 rokov nestačilo na to, aby sme sa zbavili stalinizmu. Nestačilo nielen starčekom, ktorí chodia s jeho portrétmi, ale ani ruskému prezidentovi, ktorý si naňho pripil," poznamenáva akademička Valeria Novodvorská. Podľa jej názoru mal Stalin na svedomí až 110 miliónov ľudí.
"Krátko pred smrťou Josif Vissarionavič Stalin predpovedal, že jeho mohylu nevďační potomkovia zavalia kopou smetí, ale vietor dejín ich rozveje. Práve teraz, po rokoch neprestajnejných lží a klebiet, sa tento vietor dvíha. Cíťme teda jeho sviežosť," hlása intro na internetovej stránke stalinism.narod.ru, kde priaznivci generalissima zhromaždili eseje očisťujúce Stalinovo meno. Vyvracia takmer všetky údaje kronikára stalinskej epochy Alexandra Solženicyna. "Ako uvádzajú archívne dokumenty, mal dostatočne pádne dôvody na presídlenie národov," píše sa napríklad v eseji Preto Stalin vysídľoval národy.
Expert Inštitútu ľudských práv Lev Levinson je presvedčený, že reanimáciu príťažlivosti Stalina v súčasnej politickej situácii, vytvorenie aureoly okolo vodcu má na svedomí súčasná moc. Podľa neho by bolo úplne možné správať sa k tejto epoche nezúčastnene, ako sa Francúzi správajú k Napoleonovi a my k Petrovi I. alebo Ivanovi Hroznému.
Ruský prezident Vladimir Putin, ktorému nerobí problémy oživovať symboly bývalej politickej epochy, sa problému so Stalinom nevyhne. Nedávno, pri výročí bitky pri Stalingrade, hnutie "Vrátime otčine Stalingrad" odštartovalo kampaň za premenovanie Volgogradu na pôvodný Stalingrad. Odpoveď prezidenta znela: keď si prajete, urobte referendum. Pre Putina bol Stalin "bez pochýb" diktátorom, v rozhovore pre poľské médiá však upozornil aj na to, aby sa neignorovala jeho úloha v histórii. "Práve pod vedením Stalina krajina zvíťazila v druhej svetovej vojne (pre Rusov Veľkej vlasteneckej), a toto víťazstvo je vo veľkej miere spojené jeho menom," vyhlásil Putin. Podľa jeho slov "prehliadať túto skutočnosť by bola hlúposť". Na otázku novinárov, ku ktorej historickej osobe by Stalina prirovnal -- k Ivanovi Hroznému alebo k Petrovi Veľkému -- Putin odpovedal: K (mongolskému vojvodcovi) Tamerlanovi.
Pre Rusov je však Stalin stále osobnosťou storočia. V celoruskej ankete fondu Verejná mienka skončil na druhom mieste, predbehol ho len "veľký učiteľ národov" Vladimir Iľjič Lenin, disident Sacharov bol až tretí.
Stalin sa narodil v roku 1879 v gruzínskom Gori ako Josif Vissarionovič Džugašvili. Syn obuvníka a práčky sa až ako 11-ročný naučil po rusky. Ako 15-ročný vstúpil do ortodoxného kňazského semináru, kde sa prvýkrát dostal k marxistickým spisom. Onedlho sa pridal na stranu boľševikov a nasledovalo prvé vyhnanstvo na Sibír, kde sa oženil. Svojho syna z tohto manželstva nechal neskôr počas 2. svetovej vojny popraviť ako zradcu. V boľševickej vláde Vladimira Iľjiča Lenina bol komisárom pre národnostné otázky a s pomocou Červenej armády začlenil "odpadlícke" kaukazské národy do Sovietskeho zväzu. V roku 1922 ho zvolili za generálneho tajomníka KSSZ. Napriek Leninovým varovaniam Stalin zostal po jeho smrti na politických postoch. Postupne vyraďoval z boja svojich konkurentov a vnútrostranícku opozíciu, zaviedol nútenú kolektivizáciu, industralizáciu, päťročnice, počas čistiek Stalin ničil potenciálnych protivníkov, vo vykonštruovaných procesoch odsúdil a nechal popraviť staré vedenie boľševikov z čias Lenina. Stalin zomrel na svojej dači neďaleko Moskvy 5. marca 1953. Historici vyčísľuju počet jeho obetí na 25 - 40 miliónov. Jeho nástupca N. S. Chruščov na XX. zjazde KSSZ zaútočil na stalinizmus. Rokom 1956 sa začína destalinizácia - odstránenie kultu osobnosti. V roku 1961 Stalinovo telo odstránili z mauzólea.