Globalizmus a globalizácia nie je to isté

Globalizácia a globalizmus je rozdiel. Kým prvý pojem znamená obchodné prepájanie sveta, ten druhý je iba nálepka demagógov, ktorí ňou pomenúvajú ideológiu vymyslenú skrytou elitou ovládajúcou svet, píše Gideon Rachman z Financial Times.

Pripomína toľko známy (naozaj?) fakt, že v žiarivých dňoch globalizácie medzi rokmi 1993 až 2005 sa celosvetový počet ľudí ohrozených chudobou zmenšil o polovicu. Ak by sa svetoví lídri rozhodli dať košom ešte väčšiemu prepájaniu svetového obchodu, hrozí to, čo v Británii po brexite - chaos a neistota. 

Ale oveľa väčšie následky by mali politické škody, ak by sa svetoví lídri začali uzatvárať svetu a stavať múry. Prečo? Pretože v tridsiatych rokoch 20. storočia kráčal odpor voči globalizácii a protekcionizmus ruka v ruke so vzostupom radikálnych ideológií, tvrdí Rachman odvolávajúc sa na knihu historika Harolda Jamesa. A netreba pripomínať, kto sa dostal v tridsiatych rokoch k moci a čo nasledovalo.

Prínosy globalizácie politici ťažko predávajú

Všetko, čo chcete vedieť o globalizácii (aspoň vo vzťahu k najväčšej ekonomike sveta), nájdete na stránke Peterson Institute of International Economics. Ekonómovia krásne vyskladali celkový obrázok prínosov, ale aj nákladov globalizácie. V skratke: globalizácia je v dlhodobom horizonte čistý prínos, na čom sa zhoduje drvivá väčšina ekonómov. Problém je však jej prínosy predať verejnosti, pretože rast životnej úrovne je pomalý a vnímame ho relatívne voči svojim susedom. Avšak takú výpoveď z práce kvôli presťahovaniu fabriky za lacnejšou pracovnou silou napríklad do juhovýchodnej Ázie pocítime okamžite. (Pre podivínov: na konci článku sú prelinky na ďalšiu literatúru)

Nemusí byť na škodu, keď vás vyhodia z práce

Keď už by ste aj prišli o prácu kvôli globalizácii, nemusí to byť (až také) zlé, tvrdia americkí vedci. Skupinka výskumníkov desať rokov skúmala kariéry vysokopostavených manažérov počas desiatich rokov a dospeli k tomu, že výpoveď či veľký prúser nemusia byť pre ďalší postup vôbec zlé. Z 360 skúmaných manažérov 18 percent zažilo výpoveď, pričom väčšina z nich bola na vyšších pozíciách. „Výpoveď nemusí mať katastrofický dopad na vyhliadky lídrov,“ píšu výskumníci.

Tu sú dobré správy: 68 percent manažérov, ktorých prepustili, si našlo prácu do pol roka. Ďalších 24 percent si našlo prácu do roka. 91 percent manažérov, ktorí dostali výpoveď, si našlo podobnú alebo prácu na vyššej pozícii.

Je to práve veľký neúspech ako spomínaná výpoveď, ktorá vás dokáže posunúť ďalej. Všetci, ktorí sa z tejto krízy dostali, urobili tri veci inak:

 * Čelili problémom do očí: Priznajte si chybu a nehľadajte ju vo vašom okolí. 

 * Spoľahli sa na svoju profesionálnu sieť kontaktov pri nájdení novej práce: Radšej ako posielanie svojich životopisov sa sústreďte na svojich bývalých kolegov, šéfov či zákazníkov.

 * Spoľahli sa na svoje skúsenosti: 94 percent tých, ktorí získali novú prácu do šiestich mesiacov, mali predošlé skúsenosti z rovnakej profesie. Pomôže tiež, keď za mlada vystriedate dve či tri zamestnania, aby ste si vytvorili širšie pole skúseností.

Autori radia na záver: Aj keď sú chyby a kariérne nezdary bolestivé, oveľa väčšia chyba je, podľa ich dát, neísť do žiadneho rizika. 

Mladá generácia nie je úplne stratená

Možno že ten internet nie je až taký zlý. A možno to s tínedžermi odchovaných na svojich smartfónoch s wi-fi nebude až také beznádejné. Aspoň čo sa týka rozoznávania faktov od tvrdení. Americký Pew Research Institute totiž testoval dve skupiny – mladšiu a staršiu – či rozpoznajú rozdiel medzi faktickým tvrdením a názorom. Z ponúknutých  správ mali rozoznať 5 faktických tvrdení a 5 názorových tvrdení. Výsledok? Ľudia vo veku od 18 do 49 porazili tých starších vo veku od 50 a viac.

*32 percent ľudí z mladšej skupiny správne rozoznalo všetkých päť faktických tvrdení. Z druhej skupiny to dokázalo iba 20 percent.

*44 percent ľudí z mladšej skupiny správne identifikovalo všetkých päť názorových tvrdení. Z druhej skupiny to dokázalo iba 26 percent.

Keďže teda internet načisto nevymyl mozgy mladým ľuďom, je možno na mieste otázka – aký vplyv má na ľudí televízia?

Otestujte sa sami (americká verzia).