Americký prezident George W. Bush síce vo svojom prejave o stave únie hovoril o imigrantoch iba v niekoľkých frázach - menej ako sto slov, no zdá sa, že imigračná reforma z očí médií a verejnosti len tak ľahko nezmizne. V marci by mal o sérii zákonov rokovať americký Senát, na pôdu senátneho právneho výboru sa dostane už na budúci týždeň. Upravenú legislatívu odobrila koncom roka Snemovňa reprezentantov, no americkí poľnohospodári bijú na poplach: bez sezónnych pracovníkov budú stratení.

Rozdelený Senát
Senátori sú rozdelení vo svojom názore na takmer 14 miliónov ilegálnych imigrantov. Texaský republikán John Cornyn a jeho kolega z Arizony Jon Kyl hovoria o deportáciách prisťahovalcov predtým, než sa budú môcť zapojiť do programu. "Dúfam, že základom týchto zákonov bude najmä ochrana amerických hraníc, hoci si uvedomujem dôležitosť riešenia ekonomickej situácie týchto ľudí," podotkol vo vysielaní Fox News Cornyn.
Najnovšie však adresoval Bushovi výzvu populárny republikánsky senátor John McCain. "Bush príliš váha. Táto otázka sa pritom bude rozhodovať na fórach po celej Amerike," tvrdí McCain. Spolu s demokratom Tedom Kennedym bojuje za zlegálnenie statusu ilegálnych imigrantov. Líder demokratickej strany Howard Dean tiež zaútočil na Busha a volal po väčších investíciách do ekonomík krajín Latinskej Ameriky. Podporil návrh kongresmana Boba Mendeza o zriadení rozvojového fondu pre Latinskú Ameriku, ktorý by mal začínať s objemom 250 miliónov dolárov. Dean však odsudzuje aj Bushov program pre ilegálnych prisťahovalcov (v rozpočte naň vyčlenili 247 miliónov dolárov), uprednostňuje väčšiu priamu pomoc latinskoamerickým krajinám.
Snemovňa reprezentantov schválila zákony spojené s imigračnou reformou pred mesiacom. No nariadenia o programe hosťujúcich pracovníkov kongresmani neschválili, zamerali sa iba na ochranu mexicko-amerických hraníc a klasifikáciu ilegálneho vstupu na územie USA ako ťažký zločin.

Imigračná reforma
Bushovu reformu pritom v minulosti označovali za najodvážnejší počin v tejto oblasti od roku 1986 (vtedy Washington legalizoval status miliónov Mexičanov). V sivej ekonomike nezdokumentovaných imigrantov sa každoročne prelievajú miliardy dolárov a aj Americká obchodná komora tvrdí, že bez ich práce by to USA mohli rovno zabaliť. Jednou zo zásadných podmienok plánu pritom je, že o prácu, ktorú robí ilegálny imigrant, nebude javiť záujem americký občan. Reforma je adresovaná najmä Mexičanom, ktorí tvoria väčšinu prisťahovalcov. Celkový počet ilegálnych imigrantov z východnej Európy sa pohybuje okolo dvoch miliónov.

Obavy farmárov
Neschválenie imigračnej reformy pritom najviac poškodí americké poľnohospodárstvo. Práve tento ekonomický sektor je najviac závislý od sezónnej práce imigrantov, hovorí sa v správe Americkej farmárskej federácie.
"Aby naša ekonomika bola konkurencieschopná, potrebujeme imigračný systém, ktorý napĺňa naše zákony, odráža naše hodnoty a je prospešný ekonomike," pripomínajú slová prezidenta Busha z roku 2004. V americkom poľnohospodárstve pracujú tri milióny ľudí - asi dva milióny sú tradičné farmárske rodiny a milión sú zamestnanci, ktorých musia každý rok prijímať. Ak z imigračnej reformy vypadne program sezónnych prisťahovalcov, podľa analýzy federácie hrozí v USA zánik ovocinárstva a zeleninárstva. Päť až deväť miliárd dolárov produkcie bude outsourcovaných v prospech zahraničných výrobcov. Čistý príjem celého poľnohospodárskeho sektora by mohol klesnúť o päť miliárd dolárov. Priemerná mzda v poľnohospodárstve je 9,50 dolára na hodinu, s príplatkami 11 až 12 dolárov na hodinu.
"Ťažká práca a sila našich imigrantov urobili americký národ prosperujúcim. Mnohí však riskujú svoje životy pri nebezpečných a ilegálnych prechodoch hraníc," zdôvodnil americký prezident svoj krok. To bolo vo volebnom roku 2004 a aj v tomto roku, keď sa uskutočňujú kongresové voľby, bude potrebovať hlasy hispánskeho elektorátu. "Určite bude vyjadrenia zo strany Bieleho domu. Obzvlášť preto, lebo Latinskoameričania tvoria veľkú časť voličov," zdôrazňuje politológ Rodolfo Espino.