Maldivy sú rajom pre turistov a zároveň peklom pre miestnych obyvateľov. Tí, aby získali peniaze, sa často odoberajú do Sýrie, aby bojovali na strane Islamského štátu. Po Tunisku sú druhým najväčším exportérom teroristov.
Kryštálovo priezračné modré more, nádherné koralové útesy, zlatistý piesok a veľa kokteilov. Tak vidí väčšina návštevníkov malebné ostrovy Maldivy. V odpočinkových rezortoch ich vítajú desiatky zamestnancov, ktorí sú pripravení zariadiť čokoľvek, aby sa cítili pohodlne.
Od čokoládovej jaskyne až po špeciálne masáže. Nevyjde to lacno, ročne navštívi Maldivy okolo 1,3 milióna turistov a niektorí za noc zaplatia až astronomických 4500 eur.
To je však len jedna strana ostrovnej islamskej republiky. Len necelých deväťdesiat kilometrov od hlavného mesta Malé sa nachádza ostrov Himandhoo, kde sa medzi vetvami stromov objavuje stožiar, na ktorom ešte pred pár rokmi viala vlajka al-Kájdy.
Počas posledných desiatich rokov prešiel ostrovný štát razantnými premenami, bojom medzi demokraciou a autokraciou, vojnami gangov a zaznamenal aj značný nárast islamského extrémizmu.
V súčasnosti je alkohol pre obyvateľov Maldív zakázaný, v móde sú burky a nevera môže byť trestaná ranami bičom. Pritom v hotelových rezortoch alkohol tečie prúdom, ženy nosia bikiny a nie každý je na dovolenke so svojím partnerom.
Al-Kájda však nie je jedinou džihádistickou organizáciou, ktorá ovplyvnila život na ostrovoch. V roku 2014 sa prvýkrát objavili správy, že v bojoch v Sýrii zahynuli bojovníci z Maldív. Jeden z nich, Abu Turab mal dokonca svoj kanál na Youtube a vyzýval ďalších mladých ľudí k bojom za teroristickú organizáciu Islamský štát.
Medzi mladými ľuďmi na ostrovoch sú stále mnohí presvedčení, že odchod do Sýrie je jediným možným spôsobom, ako sa vyhnúť chudobe. Nejde však o novinku. Podľa bezpečnostných expertov obyvatelia Maldív bojovali už proti Sovietskemu zväzu v Afganistane či v Bosne. Dnes ich je ako zahraničných bojovníkov v Sýrii najviac po Tunisanoch vzhľadom k počtu obyvateľov. K odchodu ich však vedie stále rovnaký dôvod - bieda.
Špinavé mesto a chudoba
Samotné hlavné mesto je malé, preplnené a často aj špinavé. Necelých osem kilometrov štvorcových pokrýva betón a všadeprítomné motorky. Oficiálne tu žije 140 tisíc obyvateľov z celkových 350 tisíc ľudí na ostrovoch, v skutočnosti je však populácia takmer dvojnásobná.
Stavba nových domov je vzhľadom k nedostatku miesta značne limitovaná a tak ceny nájmov stúpajú na neuveriteľných 20 tisíc maledivských rupií (1150 eur) pričom priemerný ročný plat je len 8 tisíc rupií.
"Život v Malé je strašný," uviedol pre britský denník The Telegraph šéf maldivského inštitútu pre psychológiu Aishath Ali Naaz. "Nehovorím len o kriminalite. Ste uprostred oceánu. To je fantastické, ale len na deň maximálne na týždeň. Potom už ste tu uväznení. Navyše tu nie je ani kino, park či koncert, každý deň je úplne rovnaký."
Navyše sa ani nemení ročné obdobie. Aj počas monzúnových dažďov zostáva počasie teplé. Práve preto sa mnohí z obyvateľov ostrovného štátu snažia uniknúť. Podľa Naaza znamená pre mnohých boj na strane Islamského štátu sen.
"Znamená to mať dom, plat i priateľov. A predovšetkým to znamená mať identitu, alebo prinajmenšom nejakú rolu, zmysel," tvrdí psychológ. Nie je totiž príliš spôsobov, ako možno dosiahnu toho istého na Maldivách.
Prácu možno nájsť takmer výhradne v hotelových rezortoch, ktoré zarábajú astronomické peniaze. Upratovačky si tu prídu až na 853 eur mesačne a kuchári až na takmer 2700 eur, čo je značne nad priemerom na celých ostrovoch. Ale ani tam na príliš miestnych nenarazíte. Väčšinu prác vykonávajú Bangladéšania, Nepálci, alebo Srílančania.
Centrom radikalizácia sú väzenia
Frustrácia podľa novinárky Francescy Borriiovej často vyústi v závislosti. Dostupné údaje ukazujú, že je až sedem percent obyvateľov Maldív závislých na návykových látkach. Väčšina skončí na heroíne vzhľadom k jeho nízkej cene a nakoniec sa uchýli ku kriminalite, za ktorú putujú do väzenia. Tam začína proces radikalizácie.
"Väzenie, nie mešity sú tu centrom radikalizácie. Ponúknu im korán, hovoria o Sýrii, o zvrhnutí Asada a podobne. Problémom podľa mňa nie je islam, ale heroín," tvrdí psychológ Naaz. Obyvateľstvo sa však v posledných rokoch stalo oveľa viac nábožensky založené. Vnučky ukazujú babičkám, ako sa nosia burky. Podľa Borriovej je normálne na ulici hovoriť o džiháde, bez toho aby ste stíšili hlas.
Obyvatelia Maldív teraz žijú v nádeji, že nová vláda prinesie zmenu. Už teraz sú ľudia, ktorí sa vracajú zo Sýrie podrobovaní komplexnému overovaciemu procesu, čo je podľa miestnych dobré znamenie. Dúfajú, že vláda dá viac peňazí z turizmu na rozvoj ostrovov. Zatiaľ však príliš nemajú nádeje.