Francúzi sú pripravení hocikedy vyjsť hromadne do ulíc a od svojich zamestnávateľov či vlády požadovať vyššie platy a sociálne výhody. Štrajkuje sa za hocičo a proti hocičomu, a to aj niekoľkokrát do roka, patrí to k francúzskej náture. Nečudo, že práve Francúzi sa tešia rozsiahlym sociálnym výhodám a podporám, o akých v iných štátoch Európskej únie ani nechyrovať. Ľudia sú zvyknutí, že štát je "dojná krava", ktorá sa o všetko postará. Sociálna sieť je natoľko štedrá, že státisíce ľudí zostávajú cielene nezamestnané a žijú z nemalých dávok, ktoré im zabezpečia pomerne slušný štandard. Lenže tento systém spôsobuje francúzskej ekonomike obrovské problémy -- nielenže miliardy eur miznú v čiernej diere sociálneho systému, ale ďalšie obmedzenia a štátne záruky znižujú konkurencieschopnosť krajiny. A to sa následne prejavuje v nižších príjmoch do štátnej kasy, kde potom chýbajú peniaze na výdavky, na ktoré sú ľudia zvyknutí. Vyjsť zo začarovaného kruhu sľúbila voličom tento rok francúzska pravica, čo jej nakoniec zaistilo víťazstvo v prezidentských i parlamentných voľbách.
Vláda Jeana-Pierra Raffarina sľúbila voličom dôchodkovú reformu, zníženie niektorých druhov daní i zrušenie obmedzení, ktoré zaviedol predchádzajúci ľavicový kabinet. Ide napríklad o 35-hodinový pracovný týždeň -- podľa ľavičiarov je to nástroj na zvýšenie zamestnanosti (rovnaké množstvo práce bude musieť robiť viac ľudí), podľa iného názoru je to spôsob, ako zlikvidovať podnikateľov, ktorí si nemôžu dovoliť zamestnať ľudí navyše. Vláda síce nenašla odvahu 35-hodinový pracovný týždeň zrušiť, umožnila však zamestnancom legálne pracovať nadčas. Raffarinov kabinet sa však odhodlal ísť oveľa ďalej. Rušiť sa budú ďalšie výmysly socialistov, ako napríklad umelo vytvorené pracovné miesta pre mladých, podnikateľom by sa malo uľahčiť prepúšťanie zamestnancov. Francúzsko navyše tento týždeň spolu s ďalšími 14 členmi EÚ odhlasovalo nariadenie, ktoré požaduje úplné otvorenie trhov s energiami do roku 2007. Znamená to, že symboly francúzskej ekonomiky -- Electricité de France (EDF) a Gaz de France (GDF) by mali prejsť z rúk štátu do vlastníctva súkromných a zahraničných spoločností. Trochu veľa "Jóbových správ" pre zamestnancov štátneho a verejného sektoru naraz. Nervozita v radoch zamestnancov, huckaných odborármi a ľavicovými stranami, je teda viac ako oprávnená.
Plánom vlády sa rozhodli čeliť štrajkmi a pouličnými manifestáciami -- horúcu jeseň pravidelne zažívajú všetci francúzski premiéri. Prvé varovanie mala vláda dostať v pondelok -- do ulíc vyšlo 100 000 demonštrantov, z toho dve tretiny pochodovali ulicami Paríža. Boli medzi nimi zamestnanci EDF, GDF, Air France, pošty, France Télécom, železníc, ministerstiev i ďalších verejných služieb. Veľa si odborári sľubovali od protestov autodopravcov, ktorí mali zablokovať dôležité tepny. Lenže všetko nakoniec dopadlo trochu inak. Vláda sa vlny protestov nezľakla. Do karát jej hrá aj nejednotnosť jednotlivých odborových centrál. Zatiaľ čo niektoré požadujú celoplošné zvýšenie platov vo verejnom sektore, iným stačí, ak zamestnanci dostanú 13. plat. Raffarinov kabinet zvolil dobrú taktiku -- s jednotlivými centrálami rokoval osobitne a s niektorými dosiahol aj dohodu. V prípade autodopravcov sa podarilo odpor dokonale zlomiť -- minister vnútra im pohrozil, že ak budú blokovať cesty, môžu im byť odobraté vodičské preukazy. V pondelok tak iba na niekoľkých miestach stáli naprieč cestami kamióny, na žiadosť polície však zátarasy za pár hodín zmizli.
Prvú skúšku teda Raffarin zvládol. Odborári sa však nevzdávajú a sľubujú tvrdú ofenzívu už začiatkom decembra. Bude zaujímavé sledovať, ako sa vláda zachová -- či sa nechá vydierať podobne ako predchádzajúce garnitúry, alebo nájde cestu, ako zalepiť protestujúcim ústa tak, aby neboli ohrozené ekonomické reformy.