Vo veku 63 rokov zomrel šéf ruskej vojenskej rozviedky Igor Korobov, ktorý trpel rakovinou. Za posledných niekoľko rokov ide pritom už o niekoľké úmrtie v okruhu ľudí z velenia armády a tajných služieb v Rusku.
Vážne problémy generála začali v polovici septembra, keď ho z Kremľa vyzvali, aby sa dostavil k Vladimirovi Putinovi. O čom s prezidentom hovoril, nie je známe, cestou domov do luxusného bytového komplexu v Moskve prišlo šéfovi vojenskej rozviedky zle.
Tak posledné udalosti v dnes najsilnejšej ruskej tajnej službe opisuje novinár Sergej Kanev z investigatívneho centra Dossier. Spolu s kolegami z medzinárodnej skupiny Bellingcat pracoval na odhaľovaní aktivít ruských spravodajcov.
Ruská vojenská rozviedka, ktorej sa niekedy hovorí zjednodušene GRU podľa názvu jej predchodkyne, zintenzívnila v posledných rokoch svoje aktivity vo svete.
Spojené štáty tento rok v júli obvinili 12 príslušníkov GRU z hackerského útoku na počítače Demokratickej strany pred prezidentskými voľbami v USA v roku 2016. Holandsko tvrdí, že GRU sa pokúsila preniknúť do počítačových systémov Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
V Turecku boli vymenení dvaja členovia rozviedky, zadržaní údajne kvôli atentátu na čečenského exilového aktivistu.
V Čiernej Hore sa mali príslušníci ruskej vojenskej rozviedky pokúsiť zorganizovať štátny prevrat. A najväčším škandálom bola kauza bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa, ktorého sa podľa Británie agenti GRU pokúsili tento rok v marci zabiť nervovým jedom novičok.
Letca strieda námorník
Za normálnych okolností by sa informácie o týchto operáciách vôbec nemali dostať na verejnosť. Investigatívni novinári pod patronátom Bellingcatu však zašli ešte ďalej, keď sa im podarilo odhaliť plnú identitu niektorých agentov a zverejniť čísla ich pasov.
Riaditeľ Korobov za všetky tieto neporiadky samozrejme nemohol. Bol pôvodnou kvalifikáciou letec, 13 rokov slúžil v stíhacom pluku, v roku 1980 prešiel ku GRU, kde viedol strategickú rozviedku a špecializoval sa na oblasť medzinárodného terorizmu v Sýrii či Afganistane.
Korobov bol na sankčnom zozname USA, aj napriek tomu však koncom januára letel spolu s riaditeľmi ďalších služieb SVR a FSB do Washingtonu na tajnú schôdzku s vtedajším šéfom CIA Pompeom. Na oslavách 100 rokov existencie vojenskej tajnej služby kvôli chorobe nakoniec chýbal.
Rozviedku za neho viedol a naďalej aj dočasne povedie námestník - viceadmirál Igor Kosťjukov, ktorý má asi najviac šancí dôležité kreslo získať. Jeho silnou stránkou je znalosť juhovýchodnej Ázie, tento niekdajší námorník je však takisto cieľom sankcií USA kvôli kybernetickej kriminalite.
Počas troch rokov ide už o druhého šéfa vojenskej rozviedky, ktorý zomrel vo funkcii. Jeho predchodca, Igor Sergun, považovaný za autora konceptu hybridnej vojny a pôvodca nasadenie špeciálnych jednotiek GRU, takzvaných "zelených mužíčkov", počas anexie Kryme, skonal 4.januára 2016.
Podľa oficiálnej verzie v rekreačnom stredisku tajnej služby FSB neďaleko Moskvy na infarkt, mal 58 rokov. Americký think tank Stratfor potom prišiel s informáciou, že Sergun zomrel na Nový rok v Libanone, v mieste s povesťou blízkovýchodnej metropoly špiónov, pri bližšie nešpecifikovanej tajnej operácii. Túto verziu však ruská strana odmieta.
Infarkt alebo zadusenie jedlom
Infarkt, teda rovnakú príčinu úmrtia ako u Serguna, ktoré zvládnu zinscenovať aj provinčné tajnej služby, potom určili lekári aj v prípade generála Alexandra Šušukina. Ten bol zástupcom veliteľa ruských výsadkových vojsk a riadil vojenské obsadenie Krymu. Zomrel len niekoľko dní pred Sergunom, 27. decembra 2015.
A môžeme pokračovať. Dňa 9. decembra 2015 zahynul pri nepodarenej operácii v Moskve bývalý starosta Sevastopoľa Valerij Saratov, ktorý pomáhal iniciovať odtrhnutie tohto autonómneho mesta na Kryme. Vo washingtonskom hoteli našli 5. novembra 2015 mŕtveho Michaila Lesina, považovaného za tvorcu konceptu ruskej štátnej propagandy.
Po dobu existencie novodobej Ruskej federácie však boli takýchto prípadov prinajmenšom desiatky a často priamo v tajných službách. Napríklad zástupca náčelníka GRU Jurij Ivanov išiel v roku 2009 na služobnú cestu do Sýrie, jeho telo našli na brehu mora v Turecku. Niekdajší šéf rezidentúry SVR v USA Sergej Treťjakov sa zase pred šiestimi rokmi zadusil kúskom mäsa v reštaurácii.
Konkrétne dôkazy, že v prípade Korobova, Serguna či Šušukina išlo o niečo iné ako prirodzenú smrť, ale nie sú a zrejme ani nikdy nebudú.
Ako upozorňuje napríklad aj americký denník The New York Times, realita môže byť úplne prostá. Korobov vraj preukázateľne trpel rakovinou, a navyše aj priemerný vek života u mužov je v Rusku, aj cez určité zlepšenie v poslednej dobe, stále 66 rokov.