Britský poslanecký výbor zaoberajúci sa škandálom okolo dnes už zaniknutej poradenskej firmy Cambridge Analytica pristúpil k neobvyklému kroku, keď zverejnil stovky interných dokumentov Facebooku zaistených počas vyšetrovania.
Medzi asi 250 stránkami materiálov sú aj e-maily, ktoré svojim kolegom v kalifornskej firme posielal jej šéf Mark Zuckerberg. Podľa magazínu Wired zverejnené dokumenty nasvedčujú tomu, že Facebook bol ochotný obetovať súkromie užívateľov v prospech svojho rastu.
Prevádzkovateľ najväčšej sociálnej siete sveta po bezprecedentnom zabavení dokumentov britským parlamentom žiadal, aby materiály získané americkým podnikateľom Tedom Kramerom v rámci súdneho sporu s Facebookom zostali v tajnosti.
Verejný záujem
Predseda britského parlamentného výboru pre digitálne médiá Damian Collins však uviedol, že na ich sprístupnenie je "značný verejný záujem".
"Nastoľujú dôležité otázky týkajúce sa toho, ako Facebook nakladá s dátami užívateľov, o jeho prístupe k spolupráci s vývojármi aplikácií a o tom, ako uplatňujú svoje dominantné postavenie vo sfére sociálnych médií," napísal Collins na twitteri.
Cielený politický marketing
V jadre škandálu okolo Cambridge Analytica je prax, kedy Facebook predtým všetkým vývojárom aplikácií pre svoju platformu sprístupňoval dáta nielen všetkých osôb používajúcich danú aplikáciu, ale aj ich priateľov.
Britská poradenská spoločnosť to zneužila, aby sa dostala k osobným údajom desiatok miliónov používateľov, ktoré potom pravdepodobne využila na účely úzko cieleného politického marketingu.
Facebook tvrdí, že táto prax skončila s rokom 2015, podľa Collinsa ale spoločnosť pre niektorých partnerov zachovala "plný prístup" k dátam priateľov používateľov aj po ohlásení zmien. "Nie je jasné, že by s tým používatelia akokoľvek súhlasili, ani ako Facebook rozhodoval o tom, ktorým firmám prístup zostane," uviedol Collins.
Viedlo to k zániku aplikácií
Najstaršie zverejnené dokumenty sú z roku 2012. Podľa britských poslancov celý balík materiálov okrem iného dokazuje, že zamietnutie širšieho prístupu k dátam viedlo k zániku niektorých aplikácií, napísala spravodajská spoločnosť BBC.
Medzi firmami, ktoré o túto výhodu ihneď neprišli, sú vraj online zoznamka Badoo, alternatívne taxislužba Lyft alebo streamovacie platforma Netflix. Naopak predajca lístkov na kultúrne podujatia Ticketmaster či už neexistujúce aplikácie Vine na zdieľanie krátkych videí také šťastie nemali.
"Twitter dnes spustil Vine, ktorý umožní natočiť viac krátkych videosegmentov na vytvorenie jediného šesť sekundového videa ... Ak nikto nebude mať námietky, ukončíme dnes ich prístup k priateľom," napísal v januári 2012 viceprezident Facebooku Justin Osofsky. Zuckerberg mu odpovedal: "Jasné, choď na to."
Zmeny v dátovej politike
Facebook v reakcii na zverejnenie interných dokumentov označil spôsob ich prezentácie za "veľmi zavádzajúci". Samotný Zuckerberg reagoval pomerne obsiahlym vyhlásením na svojom facebookovom profile, v ktorom vysvetľuje zmeny v dátovej politike urobené v rokoch 2014 a 2015. Vďaka týmto krokom vraj platforma zablokovala "mnoho pochybných aplikácií". Keby ich firma podnikla len o rok skôr, vôbec k problému s Cambridge Analytica nemuselo dôjsť, napísal Zuckerberg.
V jednom zo zverejnených e-mailov z roku 2012 sa pritom šéf Facebooku stavia skepticky k myšlienke, že by zverejnenie veľkého objemu dát aplikáciám mohlo predstavovať problém. "Jednoducho si nemôžem vybaviť prípad, kedy by dáta unikli od vývojárov k vývojárom," napísal vtedy jednému zo svojich manažérov Samu Lessinovi.