Turecko včera vyjadrilo sklamanie z deklarácie Európskej únie, ktorá kritizuje Ankaru za postoj k Cypru, a označilo ju za jednostrannú a nespravodlivú. Brusel vyzval Turkov, aby uznali Cyprus, a to čo najrýchlejšie, najneskôr však do ukončenia prístupových rokovaní. Napriek kritike zo strany Ankary je text deklarácie v istom zmysle ústupkom, keďže niektoré krajiny žiadali uznanie Cypru Tureckom ešte pred začatím rokovaní. Tie sú naplánované na 3. októbra.
"Sme sklamaní. Deklarácia obsahuje nové prvky, ktoré sú nezlučiteľné s duchom doterajšej vyše 40-ročnej spolupráce medzi Tureckom a EÚ," píše sa v stanovisku tureckého ministerstva zahraničných vecí. Okrem toho, deklarácia oslabí úsilie o vyriešenie cyperskej otázky, ktoré sa vyvíja na pôde OSN.
Turecku pri formovaní deklarácie členskými krajinami "pomohol" aj výsledok volieb v Nemecku. Rakúsko totiž hrozilo odložením termínu prístupových rokovaní, ak deklarácia nebude zahŕňať aj možnosť "privilegovaného partnerstva". Nateraz prichádza takýto variant do úvahy, len ak by rokovania po desiatich rokoch zlyhali.
Viedeň sa spoliehala najmä to, že nemeckí konzervatívci Angely Merkelovej voľby vyhrajú a postoj krajiny k Turecku sa zmení. Rakúsko tak zostáva vo svojej snahe izolované.
Aj z posledných rokovaní členských krajín únie o Turecku vyplýva, že Ankara výborne ovláda diplomatické triky a manévrovanie. Nezaobchádzajte s nami ako s nejakou maličkou krajinou. My sme Turci, sme iní - asi takto zjednodušene znie posolstvo Turecka pre EÚ pred začatím prístupových rokovaní.
Od Ankary sa očakáva, že počas rokovaní prijme rovnakú legislatívu ako desať nováčikov, ktorí vstupovali do únie pred rokom. Tak Turci, ako aj Európania však zatiaľ viac hovoria o kontrastoch medzi týmito dvoma rozšíreniami ako o nejakých paralelách. "Bude tu viac rozdielov ako podobností ," súhlasí poľský veľvyslanec pri EÚ Marek Grela. "Predchádzajúce rozšírenie bolo o zjednotení Európy rozdelenej studenou vojnou, o skutočnom odstránení železnej opony, o zjednotení európskej rodiny," povedal Grela pre agentúru Reuters. Rokovania s Tureckom budú podľa neho o posúvaní hraníc Európskej únie mimo Európy.
"My máme staršiu tradíciu demokracie a skúsenosti s trhovou ekonomikou máme dlhšie ako postkomunistické krajiny. Politický systém pozostávajúci z mnohých strán máme už od roku 1946," hovorí na margo rozdielov a podobností opozičný turecký poslanec Onu Oymen. Možno by sa EÚ mala pozrieť nie do východnej Európy, ale do Španielska, aby vedela, ako zaobchádzať s Tureckom.
Historik Andrew Mango v knihe Turci dnes načrtáva paralely medzi Tureckom a Španielskom - dvoch veľkých krajín na okraji Európy s bohatou imperiálnou minulosťou. "Obe krajiny zakúsili boj medzi tradicionalistami a modernizátormi - klerikmi a antiklerikmi v Španielsku, sekularistami a islamistami v Turecku," píše Mango vo svojej knihe. Obe zakúsili autoritársku vládu, čelili ozbrojeným regionálnym separatistom - Baskovia v Španielsku, Kurdi v Turecku, a obe boli tradične chudobné, viac agrárne ekonomiky exportujúce pracovné sily do iných krajín. Španielsko sa vstupom do únie v 80. rokoch zmenilo.