Kremeľ dnes odmietol americkú podmienku, že prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump sa môžu stretnúť až potom, čo Rusko vráti Ukrajine lode a námorníkov zadržaných v Kerčskom prielive.
Americký postoj podľa Kremľa neovplyvní osud ukrajinských námorníkov. Súčasne ubezpečil, že Moskva má naďalej o stretnutie s USA na najvyššej úrovni záujem.
Putinov hovorca reagoval na štvrtkové vyjadrenie Trumpovho poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona, podľa ktorého sa americký prezident so svojím ruským náprotivkom nestretne, kým Moskva neprepustí zadržaných ukrajinských námorníkov a ich lode.
"V dohľadnej dobe nevidím podmienky (vhodné) pre usporiadanie takejto schôdzky, ak lode a ich posádky nebudú prepustené," povedal Trumpov poradca.
"Nepochybne takéto (americké) stanovisko nemôže byť dôvodom k narušeniu chodu súdneho konania a vyšetrovania, ktoré sa vedie proti narušiteľom hraníc Ruskej federácie," povedal novinárom hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
"Sme naďalej presvedčení, že toto stretnutie (prezidentov) je v rovnakej miere potrebné tak Moskve, tak Washingtonu," povedal Peskov podľa agentúry Interfax.
Zdôraznil, že ruská strana je naďalej pripravená ako na schôdzku na najvyššej úrovni, ako aj na pojednávanie na iných úrovniach o naliehavých problémoch vo vzťahoch oboch veľmocí a o globálnej bezpečnosti.
Rusko na konci novembra uväznilo 24 Ukrajincov a zabavilo tri ich lode pri ozbrojenom incidente v Kerčskom prielive, ktorý oddeľuje Čierne a Azovské more.
Rusko tvrdí, že ukrajinská vojenské lode prekročili ruské výsostné vody, čo Kyjev popiera. Dvadsaťštyri námorníkov čaká vo väzobnej väznici v Moskve na súd. Kremeľ dal najavo, že o ich oslobodení alebo výmene je ochotný hovoriť až po vynesení rozsudku. Vo väzbe majú byť do 25. januára, hrozí im šesť rokov väzenia.
Trump s odkazom na Kerčský incident odvolal schôdzku s Putinom plánovanú na prelom novembra a decembra do Buenos Aires, kde sa zišli najvyšší predstavitelia štátov združených v skupine G20. Na twitteri napísal, že do vyriešenia rusko-ukrajinského incidentu je v záujme všetkých strán rokovanie zrušiť.
Moskva všetky výzvy zo sveta k prepusteniu ukrajinských námorníkov odmieta a chystá sa ich súdiť za to, čo nazýva nezákonným prekročením ruských hraníc.
Jablkom sváru je Kerčský prieliv medzi Čiernym a Azovským morom, cez ktorý Rusko postavilo most na anektovaný Krym.
Ukrajina anexiu polostrova odmieta uznať a trvá na slobode plavby prielivom, zaručenú predchádzajúcimi dohodami a medzinárodnými dohovormi. Rusko naopak tvrdí, že vstup do prielivu čoby ruských výsostných vôd vyžaduje predbežný súhlas ruských úradov. Kým Kyjev interpretuje incident v prielive ako ruskú agresiu a predohru k ovládnutiu Azovského mora, Moskva tvrdí, že išlo o ukrajinskú provokáciu, ktorá má zvýšiť šance Petra Porošenko v nadchádzajúcich prezidentských voľbách.