Palestínsky líder Mahmmúd Abbás sa rozhodol odložiť termín júlových parlamentných volieb na neurčito. Svoje sobotné vyhlásenie zdôvodnil chýbajúcim volebným zákonom, pravdou však je, že pôvodný termín by viac ako vládnemu Fatahu nahrával hnutiu Hamas, ktoré chce svoju súčasnú nemalú popularitu vôbec prvýkrát využiť v parlamentných voľbách. Práve stúpajúci politický vplyv Hamasu podsúva západným diplomatom myšlienku prehodnotenia postojov voči tejto organizácii.

Problém volebný zákon
Abbásove argumenty o oddialení volieb sa držali najmä neschváleného volebného zákona. "Legislatívny proces neukončil svoju činnosť a v súčasnosti už nemáme dostatok času," povedal palestínsky líder. Potvrdila to aj volebná komisia, ktorá vyhlásila, že pripraviť hlasovanie podľa nového zákona by do júlového termínu už nestihla. Na nepripravenom zákone má však svoj podiel samotný Abbás: parlament normu schválil, no palestínsky prezident ju odmietol podpísať. Zákon totiž zavádzal systém, kde by sa dve tretiny poslancov volili vo volebných obvodoch a tretina podľa kandidátok volebných strán. Takýto pomer by znížil percentá Abbasovho Fatahu a posilnil by Hamas.
Ten na rozhodnutie odložiť voľby okamžite zareagoval. "Je úplne zjavné, že rozhodnutie bolo úzko straníckym rozhodnutím ... je odpoveďou na súčasnú atmosféru v hnutí Fatah, bolo prijaté bez konzultácií a je proti palestínskym národným záujmom," vyhlásilo hnutie.

Politický prerod Hamasu
To, čo sa v súčasnosti deje na palestínskej politickej scéne, je jeden z ďalších bojov Abbása zovretého v mlynských kameňoch. Jeho hnutie Fatah má problémy: neschopnosť a korupcia zanechali na popularite značné stopy, čo by sa mohlo zle odraziť aj vo voľbách. Pádom Fatahu získavajú extrémisti z Hamasu, ktorí v súčasnosti prežívajú politický prerod: prvýkrát sa zúčastnili na lokálnych voľbách koncom minulého roku a úspech ich povzbudil do toho, že sa zúčastnia aj na boji o kreslá v parlamente. Z druhej strany je palestínsky prezident tlačený Izraelom. Ten požaduje ako podmienku obnovenia rokovaní odzbrojenie militantov. Abbás v interview pre televíziu al-Arabíja povedal, že v súčasnej situácii by rázny zákrok voči organizáciám ako Hamas viedol k občianskej vojne. "Snažíme sa riešiť naše problémy prostredníctvom dialógu," povedal Abbás.

Dilema Západu
Narastajúci politický vplyv Hamasu vyvoláva istú dilemu medzi západnými diplomatmi v tom, či majú aj naďalej zachovať prísny postoj voči tomuto hnutiu. To je na listine teroristických organizácií Spojených štátov a po ich nátlaku od roku 2003 aj Európskej únie. No politická sila, ktorú Hamas naberá a zdá sa, že po parlamentných voľbách ešte len naberie, núti Západ rozmýšľať nad zmenou postoja. Európski diplomati sa už vyjadrili, že politický vplyv Hamasu môže byť dôvodom na prehodnotenie rozhodnutia zaradiť hnutie medzi teroristické organizácie.
Na druhej strane Atlantiku sa zatiaľ oficiálne nič nemení: USA podmieňujú zmenu postoja k hnutiu zložením zbraní. No ozývajú sa aj hlasy, ktoré hovoria o rozlišovaní medzi teroristickou a politickou časťou Hamasu. Hovorca Bushovej vlády Scott McClennan ešte v marci povedal, že "je veľký rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sú členmi organizácie a nie sú teroristi, a skutočnými teroristami". Podobne sa vyjadrili aj iní členovia Bushovej administratívy, podľa ktorých kontakty "s osobami blízkymi Hamasu" nie sú úplne vylúčené.