Nemeckí zákonodarcovia uvažujú o zavedení dane na mešity, ktorá by bola povinná pre nemeckých moslimov. Podobnú náboženskú daň tradične platia nemeckí kresťania aj židia.
Cieľom nového opatrenia je zbaviť miestne mešity finančnej závislosti na zahraničných darcoch, ktorí sa ich potom snažia ovplyvňovať. Myšlienku podporili tiež progresívni moslimskí lídri.
Podľa Thorstena Freieho, člena kresťanských demokratov kancelárky Angely Merkelovej, je daň na mešity "dôležitým krokom". Pre stanicu Deutsche Welle uviedol, že nový poplatok umožní islamu, aby sa "v Nemecku zbavil závislosti na cudzích štátoch".
Nemecko v súčasnosti vyberá cirkevné dane od praktizujúcich katolíkov a protestantov na účely financovania cirkevných aktivít. Peniaze od veriacich vyberá štát a následne ich prevádza na cirkevné orgány. Osobitné dane musia v Nemecku platiť aj židia.
Kým napríklad v Taliansku a Španielsku môžu veriaci svoje peniaze radšej venovať na dobročinné účely, Nemci túto možnosť nemajú.
Sponzorské dary
Vzhľadom k tomu, že moslimovia podobné dane až doteraz platiť nemuseli, sú mešity úplne závislé na daroch sponzorov.
To ale podľa Deutsche Welle dlhodobo vyvoláva obavy, že mešity financujú zahraničné vlády a organizácie, ktoré sa v nich neskôr snažia propagovať islamský fundamentalizmus. Ten trvá na pôvodných konzervatívnych ideologických základoch.
Vplyv Turecka
V poslednej dobe napríklad narastajú obavy z vplyvu Turecko-islamskej únie pre náboženské záležitosti (DITIB), ktorá je pobočkou tureckého ministerstva pre náboženské záležitosti a v Nemecku prevádzkuje viac ako deväťsto mešít. Hoci podľa oficiálnych údajov žije v Nemecku medzi 4,4 a 4,7 milióna moslimov, počet praktizujúcich veriacich bude pravdepodobne oveľa nižší.
Tiež expert na vnútornú bezpečnosť a člen koaličných sociálnych demokratov Burkhard Lischka potvrdil, že zavedenie novej dane by mohlo prispieť k osamostatneniu nemeckých mešít a malo by sa o ňom diskutovať.
Myšlienku podporil aj zakladateľ progresívnej berlínskej mešity Seyran Ates. "Všetko čo komunita potrebuje, by v budúcnosti mohli platiť jej členovia," uviedol Ates.
Cirkevné dane okrem Nemecka, Talianska a Španielska vyberajú aj ďalšie európske krajiny, napríklad Rakúsko alebo Švédsko.