Rakúske banky Creditanstalt, Läderbank a ďalšie peňažné ústavy počas druhej svetovej vojny dobre prosperovali aj vďaka holokaustu. Tvrdí to správa nezávislej medzinárodnej komisie historikov. Podľa nej domnienky, že všetko určovali Nemci a Rakúšania za nič nemohli, nie sú pravdivé. Berlín síce kontroloval ich činnosť, rakúske peňažné ústavy však mali veľkú mieru autonómie.
Creditanstalt patrila od roku 1938 pod Deutsche Bank. Pod záštitou wehrmachtu si svoje pozície posilňovala na obsadených územiach Protektorátu Čechy a Morava, Maďarsku, na Slovensku i na Balkáne.
Po obsadení Poľska nacistami otvorila pobočky aj v Krakove a Ľvove. Práve krakovská pobočka spravovala s pomocou SS účty väzňov koncentračných táborov. Len čo zomreli, pripadli ich peniaze banke. "V Creditanstalt, samozrejme, vedeli o holokauste," skonštatoval šéf komisie historikov Gerald Feldmann. V banke mal účet aj známy záchranca tisícky Židov Oscar Schindler.
Generálnym riaditeľom banky bol v rokoch 1936 až 1959 Josef Johann. "Využil šancu na mohutnú explóziu. On a jeho kolegovia sa nehanbili zapojiť sa do arizácie tým, že poskytovali úvery malým arizátorom židovských podnikov," doplnil historik Theodor Venuse.
Banka sa počas vojny zmocnila hotelov Bristol a Imperial v Rakúsku, ktoré boli do roku 1938 v židovských rukách. Jediným stálym zákazníkom Imperialu bol Adolf Hitler, ktorý sa tam ubytoval vždy počas pobytu vo Viedni.
Johann nikdy nevstúpil do nacistickej NSDAP, ale od roku 1943 pracoval ako tajný agent K 5 pre Spojené štáty. Američanom poskytoval informácie o zbrojárskych fabrikách a pohybe vojsk.