Rusko je pripravené na dialóg so Spojenými štátmi o "rozsiahlej agende". V novoročnom liste adresovanom americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi to podľa vyhlásenia Kremľa napísal jeho ruský náprotivok Vladimir Putin.
V posolstve určenom Bielemu domu "Putin zdôraznil, že rusko-americké vzťahy sú najdôležitejším faktorom zaistenia strategickej stability a medzinárodnej bezpečnosti, a potvrdil, že Rusko je otvorené dialógu s USA o tom najširšom okruhu otázok", napísala agentúra RIA Novosti.
Rok spolupráce
Pred rokom Putin poslal Trumpovi obdobné novoročné prianie, v ktorom napísal, že sa teší na rok "spolupráce" medzi oboma krajinami, poznamenala televízia CNBC.
Konštatovala pritom, že posledný rok bol poznačený intenzívnym vyšetrovaním údajného zasahovania Ruska do volieb v USA z roku 2016 aj Trumpovým výrazným odklonom od predchádzajúcej americkej zahraničnej politiky na Blízkom východe a v Európe, čo sú dve oblasti, na ktoré sa Putin teraz zameriava.
Možno najpozoruhodnejším však podľa CNBC bol júlový summit a následná tlačová konferencia oboch vodcov v Helsinkách, kde sľúbili obnovenie spolupráce svojich krajín a stiskom ruky vyslali signál o nadviazanie priateľských kontaktov.
Odkazy postsovietskym krajinám
Putin podľa Kremľa oslovil s blahoželaním predstaviteľov radu postsovietskych republík; v kremeľskom zozname sú všetky s výnimkou pobaltskej trojica - Litvy, Lotyšska a Estónska -, ktorá má s Moskvou dlhodobo napäté vzťahy, a takisto Ukrajiny a Gruzínska, s ktorými trvajú okrem iného územné spory.
Putin však zablahoželal vedeniu Abcházska a Južného Osetska, teda dvoch separatistických provincií, ktoré sa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia s ruskou pomocou odtrhli od Gruzínska a ktorých nezávislosť uznalo Rusko a niekoľko ďalších krajín.
Blahoželania do sveta
Putinove blahoželanie putovalo okrem iného tiež k najvyšším predstaviteľom Argentíny, Brazílie, Británie, Číny, Francúzska, Indie, Talianska, Izraela, Japonska, Južnej Kórey, Maďarska, Nemecka, Sýrie, Turecka a Venezuely.
Medzi ďalšími adresátmi boli napríklad pápež František alebo šéfovia OSN a Medzinárodného menového fondu a taktiež mnohých medzinárodných športových organizácií - napríklad olympijského výboru a futbalovej, hokejovej či džudistickej federácie.