Nemenej vážnym argumentom je tiež veľký turecký trh.

"Keď" francúzskeho prezidenta
"Treba si položiť otázku, či je v záujme Európy, a najmä Francúzska, aby sa k nám Turecko pripojilo. Moja odpoveď je áno, keď... Áno, keď Turecko splní všetky podmienky, ktoré musí splniť každý kandidát na vstup do našej únie," povedal francúzsky prezident Jacques Chirac v stredu večer v priamej televíznej diskusii. Jeho jasným argumentom je ekonomická sila krajiny. "Potrebujeme ho (Turecko) mať medzi nami, nie proti nám," dodal. Podľa Chiraca je EÚ trocha malá v porovnaní s Čínou, Indiou či so Severnou Amerikou a prítomnosť Turecka by posilnila jej pozíciu. V Nemecku má turecká otázka vnútropolitický podtext. V krajine žije 2,5 milióna Turkov, 650-tisíc z nich je oprávnených voličov. Šéf diplomacie Joschka Fischer považuje Turecko za kľúčovú krajinu pre demokratizačný proces na Blízkom východe a od jeho integrácie si sľubuje posilnenie bezpečnosti v Európe.

Otvorení Briti, zdržanliví Slováci
Najväčším zástancom Turecka je Veľká Británia. Jeho ambície totiž nepodporuje len vláda, ale aj britská verejnosť (41 percent). Londýn je za čo najskoršie začatie rokovaní s výhľadom plného členstva. Za neochvejnou podporou Turecka zo strany premiéra Tonyho Blaira je najmä postoj Spojených štátov, teda bezpečnostné hľadisko. Prezident George W. Bush sa už pred dvoma rokmi vyjadril za stanovenie konkrétneho termínu začatia rokovaní.
Slovensko patrí - pokiaľ ide o Turecko - do skupiny zdržanlivých krajín. Vláda oficiálne nehovorí o žiadnych za a proti. Zdôrazňuje najmä plnenie potrebných kritérií na rokovania a vstup. Konkrétne výhrady sformulovalo len KDH. Argumentmi sú geografická poloha, obavy z terorizmu a civilizačné rozdiely.

Kto príde za prácou
Podľa štúdie Európskej komisie bude stáť členstvo Turecka v Európskej únii ročne 16,5 až 27,5 miliardy eur. Podľa denníka Die Welt - ak by náklady dosiahli 20 miliárd eur ročne, musel by každý obyvateľ EÚ zaplatiť za vstup Turecka zhruba štyri eurá mesačne. Rozširovanie EÚ má výrazný vplyv na trhy práce súčasných členských krajín. Tento faktor vyvolával obavy už pred májovým prijatím desiatich východoeurópskych štátov. Kým Východoeurópsky inštitút v Mníchove počíta so štyrmi miliónmi prisťahovalcov, Európska komisia odhaduje, že svoju domovskú krajinu môže po prijatí opustiť 2,7 milióna Turkov. Podľa prieskumu tureckého inštitútu TNS sa chce za prácou do inej európskej krajiny vydať až 23 percent občanov Turecka. Niektorí ekonómovia však tento vývoj považujú za pozitívny, pretože vzhľadom na starnutie populácie budú mnohé členské krajiny akútne potrebovať novú pracovnú silu. Prechodné obdobie pre úplnú voľnosť pohybu osôb môžu obmedziť rozsah prisťahovalectva z Turecka. Podnikateľ Mustafa Koc sa masového vysťahovalectva nebojí. "Ak sa turecké hospodárstvo bude ďalej rozvíjať, o desať rokov už nikto nebude chcieť Turecko opustiť. Skôr naopak, možno mnohí obyvatelia európskych krajín sa presťahujú do Turecka," povedal pre Die Welt.

Lákavý trh
K najperspektívnejším tureckým odvetviam patrí automobilový priemysel. Ak sa vlani v krajine predalo 367-tisíc áut, tohto roku by ich malo byť - podľa nemeckého denníka Handelsblatt - vyše 700-tisíc. Väčšia časť z toho pochádza z domácej produkcie. Ford Otosan - tak sa nazýva spoločný podnik s tureckou skupinou Koc, do ktorého Ford investoval 38 miliónov eur. V dôsledku toho sa ročná výroba tohto závodu zvýšila zo 60-tisíc na dnešných 240-tisíc vozidiel. Ďalší spoločný podnik Koc vytvoril s Fiatom. Tu sa v priebehu najbližších troch rokov očakáva investícia 390 miliónov eur. Japonská Toyota dosiaľ investovala 700 miliónov eur a plánuje výstavbu nového montážneho závodu na severe krajiny, s výrobkami určenými hlavne na export. Daimler-Chrysler a MAN už väčšiu časť výrobu autobusov preložili do Turecka.
Podobne prudko sa rozvíja aj elektrotechnický priemysel (každý tretí prístroj predaný v Európe vyrobili v Turecku) a za perspektívne sa považuje aj potravinárstvo i sektor finančných služieb. Domáci podnikatelia tvrdia, že začiatok vstupných rozhovorov bude pre ďalší rozvoj ekonomiky pôsobiť ako katalyzátor.

Biznis bude ťažiť
Otvorenie dverí pre rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstvo s mladou a čoraz vzdelanejšou pracovnou silou môže jednotnému európskemu trhu iba pomôcť. Tureckí podnikatelia očakávajú priaznivý vplyv rokovaní na obchodné vzťahy s EÚ. Turecký podnikateľ vo farmaceutike Eczacibasi uvádza, že rokovania môžu stabilizovať tureckú ekonomiku a pritiahnuť zahraničných investorov, čo by prinieslo rast životnej úrovne obyvateľstva. Vzhľadom na celý rad ekonomických nedostatkov by prístupové rokovania podľa Eczacibasiho mali trvať 10 až 15 rokov, aby krajina mala čas hospodársky sa pozdvihnúť a posilniť svoju konkurencieschopnosť.
Koc očakáva výhody na oboch stranách, pretože Turecko je úzko zviazané s Európou. Od roku 1996 existuje colná únia a turecké firmy často úspešne konkurujú na svetovom trhu. "Už dnes môžeme povedať, že sme súčasťou Európy a zostaneme ňou aj naďalej," dodáva Koc.

---

Turci vlastnými očami

Podľa jarného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer je 71 percent Turkov za vstup do únie, hoci za Európanov sa nepovažujú. Až 57 percent z nich sa považuje "výlučne za Turkov" a polovica respondentov sa obáva straty svojej národnej identity. Pre 56 percent Turkov má EÚ pozitívny imidž a pre 55 percent je EÚ synonymom ekonomickej prosperity.

---

Turecko a Európska únia
Európska komisia na jeseň konštatovala, že Turecko dostatočne plní politické kritériá a za predpokladu uskutočnenia ďalších reforiem bude možné začať prístupové rokovania. O tom, kedy a za akých podmienok, diskutovali včera európski lídri v Bruseli.

Turecko v porovnaní s Európskou úniou
1. Populácia (v mil.)
18,1
EÚ25 priemer
70,7
Turecko

2/ HDP na obyv. (v eurách)
21 300
EÚ25 priemer
3 000
Turecko
_______________________________________________
3. Podiel Turecka na obrate zahraničného obchodu EÚ (v %)

1998
2,9

2003
2,8
Podiel vývozu do Turecka na celkovom vývoze z EÚ
__________________________________________

1998
1,9
2003
2,4
Podiel dovozu z Turecka na celkovom dovoze do EÚ
____________________________

4. Sektorová štruktúra ekonomiky

25 EÚ (v % z HDP)

Služby 71
Priemysel 27
Poľnohospodárstvo 2,1

Turecko (v % z HDP)

Služby 60,9
Priemysel 27,6
Poľnohospodárstvo 11,5

EÚ rozšírená z 15 na 25 krajín
Dánsko
Nemecko
Holandsko
Írsko
V. Británia
Belgicko
Luxembursko
Portugalsko
Španielsko
Francúzsko
Taliansko
Švédsko
Fínsko
Estónsko
Lotyšsko
Litva
Poľsko
ČR
SR
Rakúsko
Maďarsko
Slovinsko
Grécko
Turecko
Cyprus

Malta