Zdieľané nemocnice, vodovodné siete či spoločná verejná doprava. Regióny na francúzsko-nemeckej hranici sa prepoja ešte tesnejšie než doteraz. Prezident Emmanuel Macron podpíše 22. januára s kancelárkou Angelou Merkelovou dohodu, ktorá má dať novú vitalitu vzájomným vzťahom a zvyšku Európskej únie ponúknuť príklad, ako sa tesnejšie integrovať.
Tesne sa zladia aj nóty v diplomacii, Paríž napríklad podporí nárok Berlína na stále kreslo v Bezpečnostnej rade OSN. Ešte viac sa zladia aj obe ekonomiky. Obe krajiny si budú ešte bližšie než doteraz - ako dve siamské dvojčatá. Obaja štátnici sa stretnú symbolicky v Aachene, nemeckom meste pri belgických hraniciach, bývalom centre spoločného štátu, franskej ríše.
Nadväzujú na históriu
"Dávame najavo, že pri riešení budúcich problémov je potreba viac, nie menej vzájomnej spolupráce," komentoval šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas pripravený text, ktorý nadväzuje na 56 rokov starú Elyzejskú zmluvu.
Podpisoval ju slávnostne prezident Charles de Gaulle s kancelárom Konradom Adenaurom. Ten si počas vtedajšej návštevy Paríža vraj sťažoval, ako sa jeho striedma nátura ťažko vyrovnáva s ponukou jedla a dobrého vína, ktoré sa na neho vo Francúzsku valilo zo všetkých strán. Prekonal to.
Jeho vytrvalosť sa nakoniec Európe vyplatila. Elyzejská zmluva položila základ osi Paríž-Berlín, ktorá formuje európsku integráciu. Už teraz napríklad zasadajú spoločne kabinety oboch krajín, úzka spolupráca zahŕňa obranu aj policajné sily.
Plánovaná Elyzejská zmluva 2.0 vyzerá na prvý pohľad nemenej ambiciózne. Harmonizuje tiež spoločnú obranu a diplomaciu. Podľa niektorých cynických hlasov obchádza podstatné problémy.
Nijako sa nevracia k Macronovým plánom na reformu eurozóny, ktorú francúzsky prezident označil po svojom predminuloročnom zvolení za svoju prioritu. Macron chcel presadiť bankovú úniu alebo zriadiť európske ministerstvo financií.
Zladia nóty pred summitmi
Obe krajiny majú v súčasnosti rovnaký problém: rozdelenie spoločnosti, v ktorej ľudia strácajú vieru, že sa budú mať rovnako dobre ako generácia ich rodičov. Francúzsko už deväť týždňov drvia sociálne protesty žltých viest, ľudí neschopných na konci mesiaca platiť účty.
Nemecko sa zase ťažko vyrovnáva s mohutnou imigračnou vlnou, ktorá viedla k nárastu nevraživosti, ostrým slovným i fyzickým útokom, akým bolo tento týždeň napadnutie politika protisystémovej strany AFD Franka Magnitza.
Text novej Elyzejskej zmluvy tieto výzvy zhŕňa do vágnych viet o "potrebe bojovať s populistov", ktorými majú autori na mysli všetkých odporcov tradičnej politiky - od amerického prezidenta Trumpa až po talianskeho ministra vnútra Salviniho.
Európske protestné strany, od francúzskeho Národného frontu po nemeckú AFD, majú šancu posilniť v májových voľbách do europarlamentu. Tomu sa snažia Paríž aj Berlín zabrániť. Nová zmluva sľubuje dôkladné vzájomné konzultácie pred každým európskym summitom. Obe krajiny tak ešte viac ako doteraz ovplyvní spoločnú únijnú politiku.
A v tom tiež tkvie riziko. Pre kritiky Únia to nepochybne bude potvrdenie ich obáv, že pod taktovkou osi Paríž-Berlín eroduje suverenita členských krajín.