Môže to byť jedna z najväčších dohôd v medzinárodných vzťahoch a ako konštatuje Washington Post, najnovší pakt USA a Indie sa môže stať najkľúčovejším počinom Bushovej administratívy po irackej invázii.
Nové vzťahy medzi superveľmocou a rastúcou mocnosťou sa začali písať presne pred rokom, keď do Dillí pricestovala šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová. Vtedy vyhlásila, že bilaterálne vzťahy oboch krajín majú "obrovský potenciál". Jej plány rokovať o jadrovej otázke boli známe iba hŕstke ľudí vo vláde. V júli 2005 indický premiér Manmohán Singh a prezident George W. Bush potvrdili nové spojenectvo písomnou dohodou. Pred mesiacom Bush a Singh dospeli k dohode, ako pôvodnú zmluvu naplniť.

Pakt bez Kongresu
V zahraničnopolitickej debate pritom dominujú dva základné aspekty -- zastaviť šírenie jadrových zbraní, ale zároveň spomaliť mocenský rast Pekingu podporou regionálneho rivala. Tri desaťročia sa Washington k Dillí správal ako k vyvrheľovi -- dôvodom boli nukleárne technológie a ich využitie na vojenské účely. Nedávno sa však Bush rozhodol Indii odpustiť, aby tak spomalil rast Číny. India môže nakupovať americké jadrové reaktory, ak časť elektrární otvorí medzinárodným inšpekciám. Zároveň však môže získať materiál na výrobu väčšieho množstva zbraní. Dohodu Riceovej poradcovia nazývajú "big bang". Historicky nezaradená India by sa tak mala pevne stať súčasťou amerického tábora. Nový pakt si však vyžaduje zmenu zákona o predaji jadrových technológií. Aj preto bude tento týždeň v Kongrese Riceová vypovedať.
Problémom totiž je, že rovnako ako v prípade irackého konfliktu, exekutíva nič nekonzultovala s Kongresom. Teraz ju čaká so zákonodarcami ťažký boj, keďže mnohí už vyjadrili svoje obavy. Hrozí však, že kongresové zásahy by celú zmluvu mohli zrušiť. "Sú časy, keď ste zapojení v zištnej diplomacii a sú časy, keď musíte robiť odvážne kroky. Tento krok sa v budúcnosti USA vyplatí," komentoval situáciu v Poste Riceovej zástupca Nicholas Burns.

Z Indie veľmoc
Už počas kampane v roku 2000 Riceová propagovala nový prístup k Indii. V analytickom mesačníku Foreign Affairs napísala: "India ešte nie je veľkou mocnosťou, ale má potenciál, aby sa ňou stala. India je prvkom v čínskej kalkulácii a v našej by mala byť tiež." Keď ju však Kongres potvrdzoval vo funkcii šéfky diplomacie, na otázku, či zákonodarcovia budú musieť meniť zákony v indickej politike, odpovedala, že nie. Neuplynulo veľa týždňov a Biely dom navrhol Indii širšie strategické partnerstvo vrátane vojenskej, hospodárskej a nukleárnej spolupráce. Kľúčovú rolu v tomto procese zohral Riceovej poradca a kolega Philip Zelikow: "Naším cieľom je urobiť z Indie významnú mocnosť v 21. storočí."
Podľa poslednej americko-indickej dohody chcú Američania kontrolu už iba nad 16 z 22 reaktorov. Osem ďalších a každé ďalšie, nech by boli využité aj na vojenské účely, zostanú nedotknuteľné. A hoci Bush chcel, aby mala India materiál maximálne na desať nových zbraní ročne, teraz je to vystačí aj na päťdesiat.