Talianski voliči odmietli rozsiahle zmeny ústavy, ktoré presadzuje opozičná pravica bývalého premiéra Silvia Berlusconiho. Podľa prieskumov, zverejnených v talianskych televíznych staniciach, hlasovalo v referende 55 až 59 percent voličov proti navrhovaným zmenám, ktoré mali posilniť právomoci premiéra a dolnej komory parlamentu. Hlavným cieľom zmien bolo však posilniť postavenie regiónov, čím by sa krajina posunula bližšie k federálnemu usporiadaniu.

Prodiho víťazstvo
Neúspech referenda posilní postavenie vládnucej stredoľavej koalície a premiéra Romana Prodiho, ktorý plán ústavných zmien jednoznačne odmieta. Hlasovanie vnímajú pozorovatelia aj ako test popularity nového premiéra po tesnom volebnom víťazstve v máji tohto roku.
V referende sa hlasovalo o reformách, ktoré schválila ešte vláda Silvia Berlusconiho, išlo však o najväčší zásah do talianskej ústavy od roku 1948, a preto sa museli k tomu vyjadriť priamo občania. tomto plebiscite nebola stanovená žiadna povinná minimálna účasť aby bolo platné a tak Taliani teda definitívne odmietli pokusy pravice o zavedenie federalizmu. Prodi vyzýval ľudí, aby reformy odmietli, lebo by rozdelili krajinu, sťažili vládnutie, oslabili prezidenta a stáli priveľa peňazí. Navyše má Prodiho ľavica silné postavenie hlavne na juhu krajiny, ktorý by pri väčšej autonómii regiónov už tak neprofitoval z bohatšieho severu.
Reforma mala zvýšiť moc talianskeho premiéra, ktorý má menej právomocí ako väčšina jeho európskych kolegov. Kvôli skúsenostiam s diktátorom Benitom Mussolinim však talianska ústava niektoré právomoci dáva do rúk prezidenta. Ak by právomoci ako vymenovanie a odvolanie ministrov, zvolanie a rozpustenie parlamentu alebo rozhodovanie o všeobecnom smerovaní vládnej politiky dostal do rúk premiér, oslabilo by to postavenie prezidenta a urobilo z neho už len ceremoniálnu figúrku.
Ústavné zmeny mali tiež posilniť dolnú komoru parlamentu na úkor Senátu a rozdeliť ich oblasti pôsobnosti. Dolná komora mala byť zodpovedná za zahraničnú politiku, obranu, imigráciu a ďalšie oblasti národného záujmu, Senátu malo ostať federálne právo.

Otáznik nad Berlusconim
Referendum malo tiež posilniť pozíciu regiónov a dať im väčšiu autonómiu, čím by Taliansko urobilo prvý krok na ceste k federálnemu štátu. Dvadsať talianskych regiónov by dostalo väčšiu kontrolu nad školstvom, zdravotníctvom a políciou a kontrolovalo by asi 40 percent verejných výdavkov. Kritici sa však obávajú, že táto reforma by ešte viac rozdelila rozpoltenú krajinu a zvýhodnila bohatý sever na úkor chudobného juhu. To potvrdzuje aj podpora separatistickej pravicovej Ligy severu pre tento návrh. Liga severu uvažuje pri neúspechu referenda o vystúpení z Berlusconiho pravicovej koalície, čo by pravicový blok v parlamente výrazne oslabilo a mohlo aj vyvolať otázky nad Berlusconiho politickou budúcnosťou.
Jeden návrh mal napriek odmietnutiu reforiem podporu takmer všetkých Talianov. Reformný plán navrhoval znížiť počet poslancov aj senátorov, čo by podľa prieskumov všetci Taliani privítali.