V utorok bola slávnostne podpísaná nová zmluva o priateľstve medzi Francúzskom a Nemeckom. Miesto, ktoré si francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová na tento účel vybrali, nie je náhodné. Aachen je historicky spojený s najznámejším vládcom stredovekej franskej ríše - cisárom Karolom Veľkým.

Jeho impérium zahŕňalo v 9. storočí aj územie dnešného Nemecka, Francúzska, Belgicka, Holandska a časť Švajčiarska. Takzvaná zmluva z Aachenu má predstavovať ďalší míľnik vo vzťahoch medzi Parížom a Berlínom.

Obnova vzťahu

"Obnovujeme základ nášho vzťahu," poznamenala šéfka nemeckej vlády v narážke na to, že dnes podpísaná dohoda nadväzuje na Elyzejskú zmluvu, v ktorej sa presne pred 56 rokmi k tesnej spolupráci svojich krajín zaviazali ich vtedajší predstavitelia Konrad Adenauer a Charles de Gaulle. "Myslím, že by boli hrdí na to, že tá zmluva dodnes trvá a prekvitá," poznamenal Macron k dohode z roku 1963, ktorá bola kľúčová pre povojnový vývoj nemecko-francúzskych vzťahov.

Rozšírenie vtedajšej zmluvy je podľa Merkelovej nutné, pretože "žijeme vo zvláštnych časoch", ktoré vyžadujú nové a rozhodnejšie odpovede. Rovnako ako Macron pritom spomenula výzvy, ktoré predstavuje oslabenie doterajšieho medzinárodného poriadku, klimatické zmeny alebo vystúpenie Británie z Európskej únie. "V tomto svete a v tejto Európe musia Nemecko a Francúzsko prijať zodpovednosť a ukázať cestu," vyjadril svoje presvedčenie francúzsky prezident.

Užšia spolupráca

Dohoda prinesie okrem iného spoluprácu v nových oblastiach, ako je budovanie priemyselných zón, spoločnú prevádzku škôlok alebo zdravotníckych zariadení v pohraničných pásmách.

Tesnejšie prepojiť by sa mali aj miestne samosprávy na oboch stranách hranice, rovnako aj železničné a cestné siete. Cieľom je vznik spoločného francúzsko-nemeckého ekonomického priestoru s rovnakými pravidlami.

Strach o Alsasko a Lotrinsko

Práve to ale začalo niekomu vo Francúzsku vadiť. Kritici dohody varujú, že Paríž by mohol stratiť kontrolu nad Alsaskom a Lotrinskom, teda regiónmi, ktoré boli v histórii predmetom vojen medzi oboma národmi.

A niekoľkokrát kvôli tomu zmenili svoju štátnu príslušnosť. Niektorí pravicoví politici pred zmluvou varujú. Hrozí vraj riziko, že v týchto pohraničných oblastiach Francúzska bude do budúcnosti povolená dvojjazyčnosť a že tam začnú údajne platiť "nemecké zákony".

Šéfka nacionalistického Národného frontu Marine Le Penová obvinila v tejto súvislosti prezidenta Macrona z "národnej zrady". Predsedníčke najsilnejšej francúzskej opozičnej strany tiež vadí, že nová francúzsko-nemecká zmluva počíta s podporou Paríža pre stále členstvo Nemecka v Bezpečnostnej rade OSN. Podľa Le Penovej sa tým vraj Francúzsko dobrovoľne vzdáva pozície svetovej mocnosti.

Žlté vesty ohlásili príchod do Aachenu

Dohodu kritizuje aj hnutie žltých viest, ktorého priaznivci od novembra minulého roka vo Francúzsku protestujú každú sobotu proti ekonomickej politike vlády prezidenta Macrona. Na svojich facebookových stránkach prišli zástupcovia hnutia so sprisahaneckou teóriou, že zmluva údajne povedie k "výpredaju" krajiny do rúk Nemcov.

Vadí im tiež, že o pripravovanom dokumente sa francúzska verejnosť dozvedela len nedávno, keď vláda zverejnila jej text. Všeobecne sa preto počíta s tým, že žlté vesty do historického mesta na západe Nemecka dorazia, aby protestovali proti Macronovi aj francúzsko-nemeckej dohode.

Francúzsky prezident tiež čelí kritike, že postupoval podobne netransparentne ako koncom minulého roka v súvislosti so schvaľovaním Globálneho migračného paktu OSN.

Merkelová mala byť ústretovejšia

Opačným výčitkám zase pre zmenu čelí nemecká kancelárka. Predovšetkým ľavicoví politici jej vyčítajú, že mala byť voči Macronovi ďaleko ústretovejšia a súhlasiť napríklad s jeho pôvodnými plánmi na posilnenie integrácie v rámci eurozóny.

Nemeckým Zeleným tiež napríklad chýba v dohode väčší dôraz na stanovenie spoločných noriem v sociálnej politike či záväzok k spoločnému postupu pri zdaňovaní emisií skleníkových plynov.

Nadväzujú na históriu

Nový pakt Berlína s Parížom nadväzuje na skoršiu Elyzejskú zmluvu, ktorú potvrdili svojím podpisom práve 22. januára 1963 francúzsky prezident Charles de Gaulle a nemecký kancelár Konrad Adenauer. Tá sa osemnásť rokov po skončení druhej svetovej vojny stala východiskom pre francúzsko-nemecké zmierenie a následné spojenectvo.

"Práve v súčasnej dobe je potrebné spolupracovať viac a nie menej," uviedol v tejto súvislosti šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas. Podľa jeho názoru môže byť jedine užšia spolupráca odpoveďou na snahy populistov oslabiť európsku integráciu.

"Práca podpisom nekončí, zmluva sa musí napĺňať deň za dňom," zdôraznila Merkelová na ceremónii, počas ktorej zazneli hymny Nemecka, Francúzska i Európskej únie. "Po zmluve musia nasledovať činy," podotkol v rovnakom duchu Macron.

Objavujú sa aj úvahy, že by sa tesnejšie spojenectvo oboch kľúčových štátov EÚ mohlo stať zárodkom budúceho jadra Európskej únie. K nemu by sa mohli časom pridať aj ďalšie štáty ochotné rezignovať na niektoré ďalšie prvky vlastnej suverenity a užšie spolupracovať s ostatnými.

Zmluva z Aachenu podľa dostupných informácií nevznikala za jednoduchých okolností, lebo medzi predstavami francúzskej a nemeckej vlády pretrvávali značné rozdiely. Predmetom sporov malo byť údajne aj miesto, kde mala byť nová bilaterálna zmluva podpísaná. Francúzi pôvodne trvali na Paríži, nakoniec však súhlasili s mestom Aachen.