Kimov režim disponuje najmenej 284 raketami krátkeho, 100 raketami stredného a šiestimi raketami dlhého doletu - zjednodušene zbraňami schopnými zasiahnuť Južnú Kóreu a Japonsko, v prípade interkontinentálnych rakiet aj severozápad USA. ​KĽDR už dávno od riadených striel sovietskeho pôvodu (Luna, Točka) pokročila k raketám schopným zasiahnuť celú Južnú Kóreu (Hwasong; týchto kópií rakiet Scud má stovky) či Japonsko (Nodong). V roku 2016 zrejme neúspešne otestovala vylepšenú strelu radu Musudan schopnú - s prižmúrením očí nad odhadom doletu - zasiahnuť Guam. Za najvýkonnejšiu raketu KĽDR bola dlho označovaná trojstupňová verzia strely Taepodong-2, ktorá podľa japonských zdrojov mohla zasiahnuť cieľ až desať tisíc kilometrov ďaleko. Teda aj značnú časť územia USA. Koncepcia rakety sa ale neosvedčila a vyvíjané ďalekonosné kórejské rakety (KN-08, KN-14 a ďalšie) sa skôr inšpirovali u rakiet ruských a čínskych. Južná Kórea oproti tomu disponuje iba 30 raketami krátkeho doletu, spolieha sa však na svoje letectvo a v prípade útoku by ho v prvej fáze využila na zničenie severokórejských odpaľovacích zariadení.Reuters
StoryEditor

Čína vyzvala USA a Rusko na zachovanie dohody o jadrových raketách

02.02.2019, 11:34
Autor:
TASRTASR
Piatkové rozhodnutie USA o odstúpení od INF by mohlo mať "nepriaznivé následky", uvádza sa v stanovisku čínskeho ministerstva, odrážajúcom varovania pred novými pretekmi v zbrojení.

Čína vyzvala v sobotu Washington, aby rokoval s Ruskom namiesto odstupovania od dohody o jadrových zbraniach, ktorú vláda prezidenta Donalda Trumpa vníma ako obmedzujúcu pri súperení s Pekingom a Moskvou. Informovala o tom agentúra AP.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí súčasne vylúčilo rokovania o novej multilaterálnej dohode, ktorá by nahradila americko-ruskú Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).

Piatkové rozhodnutie USA o odstúpení od INF by mohlo mať "nepriaznivé následky", uvádza sa v stanovisku čínskeho ministerstva, odrážajúcom varovania pred novými pretekmi v zbrojení.

Rusko medzičasom v sobotu oznámilo, že v prípade INF bude postupovať rovnako ako USA - pozastaví plnenie tejto zmluvy a odstúpenie od nej zavŕši za šesť mesiacov.

Trump obviňuje Moskvu z porušovania zmluvy z roku 1987, považuje ju však zároveň za prekážku pri čelení rastúcemu vojenskému potenciálu Číny, približuje AP.

Peking má štvrtý najväčší jadrový arzenál zahŕňajúci asi 280 nukleárnych hlavíc. USA ich majú približne 6450 a Rusko 6850, vyplýva z údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI). Peking pritom vynakladá značné prostriedky na vývoj balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré budú mať dlhší dolet.

"Čína je proti odstúpeniu USA (od INF) a vyzýva USA a Rusko, aby náležite vyriešili svoje spory konštruktívnym dialógom," píše sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí, podľa ktorého INF zohráva "významnú úlohu" pri "zabezpečovaní globálnej strategickej rovnováhy".

01 - Modified: 2024-04-24 20:53:48 - Feat.: - Title: Europoslanca Kraha z AfD vyšetrujú pre možné úplatky z Ruska a Číny 02 - Modified: 2024-04-24 18:45:25 - Feat.: - Title: Rast priemyselnej produkcie v Rusku sa v marci spomalil. Výnimkou je tažobný priemysel 03 - Modified: 2024-04-24 18:39:26 - Feat.: - Title: Analytik Bednár: Slováci sa vyzbierali na vagóny munície. Nemáme precedens, že Rusko je ochotné jednať o mieri 04 - Modified: 2024-04-24 17:01:54 - Feat.: - Title: Putinovi nedochádzajú peniaze na financovanie vojny na Ukrajine. Dôležité je, čo príde po nej, vraví inštitút 05 - Modified: 2024-04-24 16:32:42 - Feat.: - Title: Rusi hlásia prielom na fronte. Ukrajinská chyba im prihrala kľúčové mesto
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
25. apríl 2024 04:31