Tak trochu nehybné kvádre rozostavené do kruhu pripomínajú v týchto dňoch aktéri českej vládnej krízy. Nikto nemieni zľaviť z vlastných stanovísk, nikto sa nemá k činom, k slovu sa dostali pozičné boje. Nový vývoj však môže priniesť už dnešný deň, keď menší z oboch vládnych koaličných partnerov -- ÚS-DEÚ -- mieni premiéra Stanislava Grossa oficiálne vyzvať, aby podal demisiu celej vlády. Podstata šalamúnskeho návrhu spočíva v tom, že prezident Václav Klaus zostavením nového kabinetu potom opäť poverí sociálnu demokraciu ako najsilnejšiu stranu terajšieho parlamentu. Predseda ÚS-DEÚ Pavel Němec dal včera najavo, že si dokáže predstaviť obnovenie doterajšej koalície. Neprezradil však už, akými nástrojmi by túto kvadratúru kruhu dosiahol. Len odstránenie Grossa totiž dnes už iným stranám nestačí.
Ak demisiu premiér nepodá, Němcova strana je pripravená z kabinetu odísť podobne ako ľudovci. Pravda, má len dvoch ministrov. Tí by sa pripojili k predchádzajúcim štyrom členom vlády, čo už rezignovali, ale keďže hlava štátu ich demisiu doteraz neprijala, zasadajú v ministerských kreslách voľky-nevoľky naďalej. Činnosť však vykonávajú len v obmedzenom meradle. Napríklad minister zahraničných vecí Cyril Svoboda už zrušil všetky zahraničné cesty s výnimkou účasti na pápežovom pohrebe v Ríme.
Zrejme realistickejšie sú hlasy, podľa ktorých vládu ČSSD pri parlamentnom hlasovaní o dôvere nepodporí nikto iný len komunisti, najmä ak by takéto hlasovanie bolo spojené s prijatím niektorého konkrétneho zákona. Najviac sa spomína prijatie majetkových priznaní, ale premiérov poradca Jan Mládek prišiel s úplne novou -- a sotva reálnou -- myšlienkou, že spomínaný zákon by sa mohol týkať zníženia daní pre zamestnancov s platom do 20 000 Kč.
"Jedinou Grossovou šancou, ako sa udržať pri moci, je teraz dohodnúť sa nejakým spôsobom s komunistami," domnieva sa politológ Miroslav Mareš z brnianskej Masarykovej univerzity. Slovník, ktorý na tú istú tému používajú Lidové noviny, je o niečo jadrnejší: "Húfik, ktorý vedie pán Gross, už nemôže skúšať nič iné, len žobrať u komunistov a snažiť sa to maskovať tu horšie, tu lepšie."
Inou častou rozoberanou témou sú stanoviská českého prezidenta. Podľa viacerých názorov sa doterajšími postojmi pohybuje na hrane ústavy. "Václav Klaus sa už dlhodobo snaží posilniť pozíciu v českom politickom systému, a to výrazne nad rámec právomocí, ktoré mu dáva ústava," tvrdí politológ Tomáš Lebeda. V každom prípade však prezident drží v rukách lepšie karty ako oslabený Gross.