Rakúske predsedníctvo Európskej únie sa bude snažiť oživiť debatu o európskej ústave. "Ústava nie je mŕtva. Ústava je stále v ratifikačnom procese," vyhlásil rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel na stretnutí s európskymi komisármi. Európsku ústavu sa lídri EÚ rozhodli odložiť bokom kvôli odmietavým referendám vo Francúzsku a v Holandsku.
Oživenie ústavy
Na viedenskom stretnutí rakúskej vlády s 25 komisármi únie Rakúsko prezentovalo ciele svojho predsedníctva. Rakúsky kancelár do popredia postavil diskusiu o európskej ústave, ktorá má podľa neho mnohé výhody. "Predsavzali sme si začať odznovu diskusiu o ústave," povedal Schüssel. Kancelár je presvedčený, že nová ústava by bola lepšia, ako "dosť pozliepaný konglomerát rôznych textov, ktorý máme teraz." Spolu s predsedom Európskej komisie José Manuelom Barrosom sa zhodli na potrebe presvedčiť občanov EÚ o výhodách členstva v tejto organizácii. Práve Rakúšania sú veľmi euroskeptickí a len tretina z nich považuje členstvo v EÚ za výhodné. Rakúsko chce začať širokú diskusiu o budúcnosti Európy a prvé výsledky od nej očakáva na júnovom summite EÚ.
V snahách obnoviť ústavu rakúskeho kancelára opatrne pribrzdil práve Barroso. "Musíme pracovať predovšetkým na tom, čo ľudí najviac zaujíma: rast a pracovné miesta," povedal predseda komisie. Súhlas s prioritami rakúskeho predsedníctva nie je jednoznačný ani v rakúskej vláde. Minister financií Karl-Heinz Grasser vyjadril presvedčenie, že Rakúsko sa musí predovšetkým sústrediť na znižovanie nezamestnanosti a nie oživovanie ústavy. Vicekancelár Hubert Gorbach je dokonca presvedčený o zlyhaní ústavy. "Európski lídri by mali vytvoriť novú ústavu a nechať viac právomocí štátnym a miestnym orgánom," povedal Gorbach.
Háklivé otázky
Rakúsko sa bude musieť zaoberať aj ďalšími, pre kancelára aj vnútropoliticky háklivými otázkami. Rakúšania nie sú naklonení ďalšiemu rozširovaniu EÚ a práve rakúske predsedníctvo má začať rokovania s Chorvátskom, ktorého vstup vláda podporuje, ale aj s Tureckom. Práve Rakúsko takmer zabránilo začatiu prístupových rokovaní s Tureckom, keď vláda aj pod tlakom verejnej mienky žiadala zakotviť do rokovaní alternatívu k plnému členstvu v únii. "Rokovania začneme, ako sa skončia, to je otvorené," povedal Schüssel o tureckom členstve v EÚ.
Ďalším aktuálnym problémom je otázka zásobovania energiou. Spor Ruska a Ukrajiny o ceny plynu znepokojil aj krajiny EÚ a mnohé chcú byť v oblasti energetiky samostatnejšie. Znamenalo by to zvýšené využívanie atómovej energie a potenciálne aj stavbu nových atómových elektrární, ktorých je Rakúsko odporcom. Opozícia už Schüssela žiadala, aby sa jasne vyslovil proti renesancii atómových elektrární v EÚ. Dá sa predpokladať, že Schüssel bude musieť bojovať za svoje ciele nielen v Európe, ale aj doma, na jeseň sa totiž v Rakúsku uskutočnia parlamentné voľby.