Proces s bývalým srbským prezidentom Milanom Milutinovičom v holandskom Haagu sa blíži ku koncu. Ak ho odsúdia, išlo by o druhého obžalovaného z bývalých politických špičiek bývalej Juhoslávie, ktorého by stihol takýto osud. Prvou bola Biljana Plavšičová, bývalá bosnianskosrbská prezidentka, ktorú tribunál odsúdil na jedenásť rokov väzenia. Juhoslovanského exprezidenta Slobodana Miloševiča už odsúdiť nestihli, pretože v marci zomrel v haagskom väzení.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v holandskom Haagu súdi Milutinoviča za zločiny proti ľudskosti a za vojnové zločiny, ktoré mal spáchať počas vojny v Kosove v rokoch 1998 až 1999. Počas konfliktu zahynulo podľa odhadov 10-tisíc ľudí, väčšinou Albáncov. Za rovnaké zločiny sa na lavicu obžalovaných dostalo aj ďalších päť bývalých srbských politikov a generálov.

Stál za čistkami
Prokuratúra uviedla, že šestica obžalovaných bola súčasťou zločineckého spolku, v čele ktorého stál juhoslovanský exprezident Slobodan Miloševič. Všetci mali podľa obžaloby jediný cieľ: manipulovať alebo upraviť etnickú rovnováhu v Kosove, aby Srbi mali v tejto provincii dominantné postavenie, a tým aj kontrolu nad ňou. Obžaloba sa opiera aj o zábery, ktoré nakrútili medzinárodné televízie v prvej polovici roku 1999. Je na nich zachytený exodus kosovských Albáncov, keď konvoje s tisíckami ľudí hnali pešo a na vlečkách traktorov k hraniciam. Podľa spisu obžaloby srbskí vojaci systematicky ostreľovali mestá a dediny, vypaľovali domy a farmy, devastovali a ničili mešity, vraždili civilistov a znásilňovali ženy. Osobitné miesto má v spise prípad, ktorý sa stal v obci Bela Crkva. Srbské jednotky tam prikázali mužom a starším chlapcom, aby sa vyzliekli, a potom ich okradli o cennosti. Zajatcov donútili stáť v koryte rieky, kde ich následne zastrelili. Len pri tomto jednom incidente prišlo o život viac ako 60 neozbrojených civilistov.

Som nevinný
Milan Milutinovič bol v čase kosovského konfliktu srbským prezidentom a blízkym spolupracovníkom vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Haagskemu tribunálu sa aj napriek zlému zdravotnému stavu dobrovoľne vzdal v januári 2003. Ešte pred tým však v televíznom interview zopakoval, že sa necíti zodpovedný za vojnové zločiny v Kosove. Zároveň upozornil, že väzenie by mohlo mať pre jeho zdravie podlomené trojitým bypassom fatálne následky. Prokuratúra mu pripisuje zodpovednosť za vyhnanie 740-tisíc kosovských Albáncov a zabitie 340 osôb. Milutinovič však tvrdí, že nemal kontrolu nad bezpečnostnými silami, ktoré kruto potláčali akékoľvek snahy o odtrhnutie Kosova od Srbska. Pritom 90 percent obyvateľstva tejto juhosrbskej provincie tvoria etnickí Albánci. Milutinovič je známy tým, že odsudzoval extrémny nacionalizmus a bol proti takzvanému Veľkému Srbsku. Sám ho nazval formou vlastenectva, ktorá posiela ľudí na bitúnok. Kosovo však označil za Jeruzalem všetkých Srbov, ktorého sa Srbsko nikdy nevzdá. Aj preto rázne vyzýval na boj proti albánskemu separatizmu v Kosove.