Ako pred občianskou vojnou?
"Súčasná atmosféra v Izraeli je ako v predvečer občianskej vojny," povedal izraelský premiér v rozhovore pre NBC News. Narážal tým na vzrastajúce hrozby násilností osadníkov voči plánu rušenia izraelských osád na okupovaných územiach. Dodal tiež, že hoci celý svoj život bránil Židov, teraz musí prijímať kroky, aby bránil svoj život pred Židmi.
Izrael má podľa cestovnej mapy a tiež podľa prímeria, na ktorom sa dohodol vo februári tohto roku Šaron s palestínskym lídrom Mahmúdom Abbásom v Egypte, zrušiť židovské osady na okupovaných územiach. Izrael to aj plánuje: na júl tohto roku chystá premiestnenie 8 000 židovských osadníkov z Gazy a z ďalších štyroch osád Predjordánska. Aj napriek prisľúbeným vysokým finančným kompenzáciám (Izrael vyčlenil na vysídlenie 1 miliardu dolárov) je odpor osadníkov značný. Včera aktivisti na znak odporu zamkli reťazami brány 167 škôl. "Židia nevyháňajú Židov," bolo napísané na pútačoch zavesených na bránach.
Aj tí, ktorí doteraz nebrali Šaronov plán vážne (na Blízkom východe sa mierové plány a cestovné mapy menia zo dňa na deň), musia registrovať, že odsun naberá čoraz reálnejšie črty. Nezvratnosť vysídlenia potvrdil koncom minulého mesiaca izraelský parlament, Knesset. Šaron v ňom čelil hlasovaniu, ktoré malo posunúť riešenie problému do rúk voličov v referende. Výsledok ľudového plebescitu by sa nemusel skončiť premiérovým víťazstvom, navyše by to oddialilo plánovaný presun. Nakoniec, aj napriek podpore niektorých členov vládnej strany Likud, referendum nebude: Šarona podržala pri hlasovaní opozícia.
Pravda, ani osadníci nie sú úplne jednotní. Prvýkrát sa to ukázalo pri ich minulotýždňovom stretnutí s premiérom. Reprezentanti Gush Katifu, hlavného osadníckeho bloku v Gaze oznámili, že za istých podmienok sú ochotní odísť, čo vodcovia ostatných osadníkov označili za "kolaboráciu" a "nehanebnú zradu". Eliezer Hisdai, zastupujúci líder Rady osadníkov, povedal pre izraelský denník Haaretz, že Šarona momentálne nič nezastaví a varoval pred masívnymi protestmi, ktoré môžu stratiť kontrolu.
Tlak Západu
Ďalšiu hrozbu predstavuje spor o odzbrojenie osadníkov. Vojenské orgány totiž v pondelok oznámili, že dva týždne pred júlovým presídlením odoberú osadníkom všetky zbrane. Tí sa ich však nechystajú vzdať. "Potrebujeme brániť seba a svoje rodiny," povedal pre Haaretz Chaim Weiss, sekretár jednej z osád. Osadníci žijú v oblastiach, kde najviac vznikajú zrážky medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Armáda im však už prisľúbila adekvátnu ochranu.
Na Šarona stúpa tlak aj zo Západu. Na pondelkovom stretnutí s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom na jeho texaskom ranči si opätovne vypočul apely na dodržiavanie cestovnej mapy. Bushov odkaz bol jasný: chce samostatný, demokratický palestínsky štát a vyzýva Izrael na urýchlenie krokov, ktoré má podľa mierového plánu židovský štát prijať. Šaron argumentoval, že žiadny podstatný pokrok nenastane, pokiaľ sa neoslabí infraštruktúra palestínskych teroristických organizácií.
Silnej kritike čelil izraelský premiér aj v súvislosti s plánom budovania ďalších osád v Predjordánsku. Tel Avivom plánované rozšírenie by malo spojiť najväčšiu židovskú osadu na západnom brehu Jordánu Maale Adumim s východnou časťou Jeruzalema. Šaron obhajoval tieto kroky záujmom o bezpečnosť svojich občanov na okupovaných územiach. Západný breh Jordánu má pre nábožných Židov špecifický význam. Aj preto sa očakávajú najväčšie problémy práve v tejto oblasti.
Zdá sa, že izraelský premiér sa ocitol v podobnej situácii, akú jeho palestínski kolegovia zažívajú už dlhšie. Stúpa naňho zahraničný tlak na prijatie mierových krokov, voči ktorým ostro vystupuje (najmä tá radikálnejšia) časť spoločnosti. Záleží na jeho osobnej diplomatickej a politickej šikovnosti, či dokáže zo situácie vykľučkovať bez násilností medzi Izraelčanmi a straty zahraničnopolitickej podpory Západu.