Venezuelská opozícia zintenzívňuje kampaň za vstup humanitárnej pomoci, ktorá sa už dva týždne zhromažďuje pri hraniciach tejto krajiny v Kolumbii. Podľa šéfa opozície Juana Guaidóa, ktorého od januára uznalo do 50 krajín dočasným prezidentom, sa už zapísalo do 600-tisíc dobrovoľníkov, ktorí majú dnes v regiónoch dostať informácie, ako sa bude budúcu sobotu postupovať.
Na 23. februára zvolal Guaidó zhromaždenia po celej Venezuele, ktoré majú prinútiť armádu, aby vstupu liekov a potravín do zeme nebránila.
Prezident Nicolás Maduro, ktorého stále uznáva za hlavu krajiny mnoho štátov, vrátane Ruska, Číny či Turecka, humanitárnu pomoc odmieta s tým, že ide o začiatok vojenskej intervencie USA.
Krajina pomoc nepotrebuje, tvrdí Maduro
Preto mobilizuje a navyšuje prítomnosť vojakov pri kolumbijskej hranici pri meste San Antonio del Táchira, ktoré leží v blízkosti kolumbijskej Cúcuty, kde sa pomoc sústredí. Potraviny označil Maduro za pokazené a kontaminované a tvrdí, že Venezuela pomoc nepotrebuje.
Cez víkend prileteli do Cúcuty tri americké vojenské lietadlá s potravinami a liekmi, ktorých sa obyvateľom Venezuely už niekoľko rokov nedostáva kvôli ekonomickej kríze.
Miestne hospodárstvo je rozvrátené a opozícia z toho viní hospodársku politiku Madurovej socialistickej vlády, ktorá však tiež nezvládla prepad svetových cien ropy, hlavnej komodity venezuelského vývozu.
V pondelok sa má otvoriť centrum humanitárnej pomoci pri hraniciach s brazílskym štátom Roraima, a v utorok má doraziť ďalšie lietadlo z Miami na ostrov Curacao, ktorý leží v karibskej oblasti asi 65 kilometrov od venezuelského pobrežia.
Najväčšie presuny v dejinách Latinskej Ameriky
"Deti majú hlad a takmer každá nemocnica vo Venezuele sa potýka s nedostatkom liekov. O pomoc nás požiadal Juan Guaidó, pretože Venezula je na pokraji vážnej humanitárnej krízy, "uviedol koordinátor americkej humanitárnej pomoci Mark Green pre stanicu BBC.
Podľa Greena kríza dosiahla regionálnych rozmerov a z Venezuely odišli do susedných krajín asi tri milióny ľudí, ktorí sa snažia svojim rodinám zabezpečiť základné životné potreby. "Sme svedkami jedného z najväčších presunov ľudí v dejinách Latinskej Ameriky," dodal Green.
Potrebujú získať armádu
Guaidó, ktorý je od januára predsedom venezuelského parlamentu, sa vyhlásil dočasným prezidentom počas demonštrácií 23. januára. Urobil tak potom, čo parlament označil za nelegitímny nový prezidentský mandát Madura s tým, že vzišiel z neslobodných volieb.
Guaidóa uznali za hlavu Venezuely USA aj ďalšie americké krajiny, neskôr sa pridali aj štáty Európskej únie a ďalšie. Opozícia však teraz potrebuje hlavne dostať na svoju stranu armádu, ktorej časť je zrejme rozpoltená, ale boja sa Madurových represií.
"Zostáva sedem dní. Venezuelskí vojaci, plukovníci, majori, poručíci .. Ako sa chcete pozrieť do očí svojim rodinám? Hrdo, že ste pomohli vstupu pomoci do krajiny, alebo s hanbou, že ste podporili uzurpátora, ktorého čas sa naplnil ?," burácal v sobotu na zhromaždení dobrovoľníkov v Caracase Guaidó.
Ten vojakov opakovane vyzýva, aby pomohli opozícii nastoliť v krajine demokraciu, za čo im parlament už zákonom sľúbil amnestiu.