Ústavné uznanie maďarského jazyka a kultúry, nelogické rozdelenie Žitného ostrova či Benešove dekréty. Tieto témy dnes v Európskom parlamente otvorí katalánsky europoslanec Bernart Joan i Marí. Slovensku a jeho národnostnej politike sa venuje pol druha roka. "Nie som expert na vašu krajinu, ale svojimi akciami chcem dosiahnuť, aby celá Európa dôslednejšie obraňovala záujmy menšín," hovorí. Tlačovú konferenciu o situácii Maďarov na Slovensku organizuje už druhýkrát.
Slovenskí europoslanci za SMK sa pozerajú na jeho aktivity s nevôľou. Edit Bauer hovorí, že jej to pripadá nanajvýš čudné. "Čo by povedal, keby som si sem napríklad ja pozvala Kataláncov? Tieto otázky sa majú riešiť doma, nie v Bruseli," argumentuje Edit Bauer.
Katalánsky aktivista z koalície zelených však tvrdí, že keď o národnostných menšinách rozhodujú iba národné vlády, väčšinou dopadnú zle pre menšiny -- tak ako to vidí v Španielsku. Práve preto sa snaží aj v prípade Slovenska čo najviac zaangažovať parlament a Európsku komisiu. Počas nedávnej europarlamentnej rozpravy napríklad otvoril Benešove dekréty. Komisie sa pýtal, či by Bratislava a Praha mali prijať zákony na odškodnenie obetí povojnových udalostí v Československu, predovšetkým Maďarov, ktorých z ich domovov deportovali na nútené práce. "Uznávam, že je to interná záležitosť, ale my predsa budujeme spoločnú Európu, takže komisia by sa mala vyjadrovať aj k takýmto otázkam."
Marienka Tagnik zo Stredoeurópskeho výboru pre ľudské práva so sídlom v Bruseli, ktorý spolupracuje s europoslancom, tvrdí, že na Slovensku sa mnohé sporné otázky pokiaľ ide o práva Maďarov dlhodobo neriešia, a to treba zmeniť. "Maďarské národné spoločenstvo je vynechané z reštitučných kompenzácií, jazykový zákon je vtip, územnosprávne členenie je estráda a univerzita v Komárne je žart," sťažuje sa. Veci sa podľa nej nepohli dopredu napriek tomu, že Maďari mali svoju stranu vo vláde počas dvoch volebných období. Preto, aby mohli byť vo vláde, sľúbili, že neotvoria kontroverzné témy. To však nemôže trvať večne," hovorí Tagnik. Jej argumenty úplne nezavrhujú ani europoslanci.
Árpád Duka-Zólyomi priznáva, že na riešenie mnohých problémov, ktoré SMK stále považuje za otvorené, doteraz nenašli spojencov a politickú vôľu. "Bolo by dobré, keby sa v budúcnosti našla vláda, ktorá by odsúdila tragické udalosti z obdobia rokov 1945 až 1948 a zároveň priznala právo odškodniť tých, ktorým sa ukrivdilo." Duka-Zólyomi tiež ľutuje, že stále nedošlo k riadnej implementácii Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov či k prijatiu zákonov o postavení národnostných menšín a financovania ich kultúry. Kriticky vníma aj rozdelenie Žitného ostrova na dva regióny. Edit Bauer dodáva, že "treba prestať vnímať niektoré záležitosti spojené s postavením Maďarov ako tabu -- ako veci, o ktorých sa nemôže myslieť ani hovoriť. Jedine tak môžeme vyčisť stôl medzi Slovákmi a Maďarmi a skoncovať s tým, čo stále vyvoláva konflikty a zaťažuje naše spolunažívanie."