Nemci túto nedeľu možno rozhodnú, ako bude vyzerať budúca vláda. Možno, keďže najnovšie sa hovorí aj o scenári, ktorý by predpokladal opakovanie volieb. Kresťanské únie CDU a CSU by sa mohli pokúsiť vyvolať opakovanie volieb, ak sa im nepodarí s liberálnou FDP získať v Spolkovom sneme - Bundestagu - nadpolovičnú väčšinu. Hoci konzervatívna koalícia kresťanských strán vyjde s najväčšou pravdepodobnosťou z volieb víťazne, posledné prieskumy jej čierno-modrej koalícii nedávajú nadpolovičnú väčšinu. Navyše sa volebnému lídrovi sociálnych demokratov (SPD) Gerhardovi Schröderovi podarilo znížiť volebný náskok CDU/CSU z júnových 20 percent v niektorých odhadoch až na 6,5 percenta.
Po voľbách voľby?
Konzervatívci by mohli novými voľbami zabrániť vytvoreniu tzv. veľkej koalície s SPD či možnej prítomnosti postkomunistickej Linkspartei vo vládnej koalícii. Regionálny denník Leipziger Volkszeitung informoval, že o tejto otázke sa kancelárska kandidátka CDU/CSU Angela Merkelová už radila aj s ústavnými právnikmi. Podľa informácií novín by sa Merkelová mohla uchádzať o podporu na post kancelárky (aj v prípade menšiny) až do tretieho volebného kola. V nich je potrebná absolútna väčšina (čiže podpora nadpolovičnej väčšiny), v treťom kole potom postačuje relatívna väčšina (čiže počet hlasujúcich za musí byť vyšší ako tých proti). Spolkový prezident Horst Köhler, ktorý, mimochodom, pochádza z radov konzervatívnej opozície, potom bude mať týždeň na to, aby vymenoval Merkelovú alebo rozpustil Bundestag. V oboch prípadoch by skôr či neskôr došlo k opakovaniu volieb. Köhler sa však už pri vyhlasovaní týchto volieb vyjadril, že "vláda musí mať spoľahlivú a akcieschopnú väčšinu v parlamente". Hovorkyňa Merkelovej pre n-tv tieto úvahy okamžite dementovala. Na správu však stihla zareagovať súčasná koalícia. Podľa SPD kresťanské únie už dnes priznávajú, že Merkelová zaznamená porážku a spolu so Zelenými podobný postup označujú za "podvod na voličoch".
O veľkej koalícii
Proti prípadnej veľkej koalícii sa razantne stavia Zväz nemeckého priemyslu (BDI), podľa neho by znamenala pre nemecké hospodárstvo iba stagnáciu. BDI sa domnieva, že takáto vláda by mala iba krátke trvanie a oddialila by kľúčové ekonomické reformy. V Nemecku vládlo spojenectvo SPD a CDU iba raz, a to iba tri roky (1966 - 1969). Kabinet Kurta Georga Kiesingera vtedy vyviedol krajinu z dovtedy najhlbšej povojnovej hospodárskej recesie. "Takáto koalícia by bola chorá. Na rozdiel od roku 1966, tieto strany nemôžu postupovať spoločne, ich politiky sa vzďaľujú," povedal Reuters výkonný riaditeľ BDI Ludolf von Wartenberg, štátny tajomník na ministerstve hospodárstva vo vláde Helmuta Kohla. "Veľká koalícia by znamenala značnú ekonomickú a politickú stagnáciu," dodal. BDI reprezentuje až stotisíc spoločností s ôsmimi miliónmi zamestnancov. Podľa BDI by stredo-pravá vláda poskytla najlepšie riešenie v problémoch, akými sú rastúci dlh, nárast cien práce a pod.
Niektorí predstavitelia SPD však možnú spoluprácu s konzervatívcami nevylučujú. Podľa kľúčového politika strany Peera Steinebrücka by dokonca mala svoje východy. "Nadstranícka politika prinesie pozitíva z hľadiska dlhodobých záujmov," povedal televízii N24 bývalý premiér Porýnia-Vestfálska. Práve jeho prehra pritom Schrödera prinútila ísť do predčasných volieb. Nemecké médiá Steinebrücka už vidia ako ministra financií či hospodárstva vo veľkej koalícii.
Na pomoc Merz
V popredí predvolebnej volebnej kampane zostáva ekonomika: otázka nezamestnanosti a pracovného trhu vo všeobecnosti, ekonomický rast a najmä daňová politika. Práve tá Merkelovej v poslednom čase spôsobila nemalé problémy. Útoky ľavice na možného ministra financií Paula Kirchhofa sa tento týždeň ešte viac vystupňovali. Kirchhof presadzuje jednotnú daň z príjmu vo výške 25 percent a zrušenie stoviek daňových zvýhodnení. Kirchhofa najnovšie kritizoval aj hospodársko-politický poradca nádejnej kancelárky Heinrich von Pierer. Bývalý šéf Predstavenstva Siemensu a dnes predseda dozornej rady tvrdí, že Kirchhof iba mätie voličov kresťanských únií.
Merkelová preto musela "prekopať" svoj ekonomický tím. Pre dane a financie už nemá vyhradeného iba Kirchhofa, ale aj bývalého šéfa parlamentnej frakcie strany Friedricha Merza. "Najlepší bude tandem týchto dvoch odborníkov. Nie je to však o Paulovi Kirchhofovi či Friedrichovi, je to o Kirchhofovi a Merzovi," povedala Merkelová pre Stuttgarter Nachrichten v snahe zachrániť, čo sa dá. Paradoxne je Merz jedným z významných straníckych protivníkov Merkelovej a práve po spore s ňou sa rozhodol odísť z politických funkcií. Merz je v súčasnosti jedným z najpopulárnejších politikov strany. Aj tento vývoj považuje ľavica za ďalšiu prehru Merkelovej.
Túžba po zmene?
CDU/CSU sa teda v predvečer volieb nachádza v neočakávanej kríze a na stole je hneď niekoľko scenárov vývoja. Podľa prieskumov však ani túžba po zmene už v Nemecku nie je taká výrazná. Až 51 percent Nemcov si podľa prieskumu inštitútu Forsa myslí, že nie je čas na politickú zmenu. Až o šesť percent je nižší počet tých, ktorí tvrdia, že na zmenu už dozrel čas. Čierno-modrú koalíciu chce 35 percent Nemcov, za veľkú koalíciu je 23 percent a iba 19 percent je za pokračovanie červeno-zelenej vlády. Podľa Infratest-Dimap dokonca najväčší počet Nemcov preferuje veľkú koalíciu - až 36 percent.
Nemecké voľby nakoniec môžu skončiť v podobnom chaose, ako bola voľba Georgea W. Busha v USA v roku 2000. Nahráva tomu aj spor v prvom volebnom obvode vo veľkomeste Drážďany. V ňom sa totiž bude môcť voliť až dva týždne po 18. septembri. Dôvodom je úmrtie kandidátky pravicovoextrémistickej NPD, ktorej sa teraz musia vytlačiť nové lístky. V minulých voľbách pritom o víťazstve Schrödera rozhodlo iba šesťtisíc hlasov a v drážďanskom obvode je 219 000 voličov. Nemecký ústavný súd už rozhodol, že výsledky celonemeckých volieb sa zverejnia ihneď. Drážďany tak môžu byť jazýčkom na váhach pre vytvorenie novej vlády a jej výsledky sa budú 14 dní očakávať s napätím. Či Nemecko bude čeliť politickému chaosu alebo sa stane kancelárkou Angela Merkelová, určia nemeckí voliči už pozajtra.